Medzi študentmi Katolíckej univerzity prevláda nie len vzťah k hudbe a umeniu vo všeobecnosti, ale aj nadšenie pre šport. Je vždy veľmi príjemné stretnúť mladého nadšenca, ktorý sa nesústreďuje len na príležitostné športové aktivity na pôde KU, ale svoje športové nadanie sa pokúsi otestovať aj v rámci celoslovenských športových podujatí. Príkladom takéhoto športového nadšenca je aj Laura Kameníková, študentka geografie a histórie na PFKU, ktorá sa v októbri 2016 zúčastnila na Medzinárodnom maratóne mieru v Košiciach. Ide o najstarší Maratón v Európe a tretí najstarší maratón na svete, ktorý sa nepretržite koná už od roku 1924. Keďže to bola Laurina prvá účasť na takomto veľkom športovom podujatí, zaujímalo ma, ako to zvládla.
Akú úlohu zohráva šport v tvojom živote? Ako vznikol nápad prihlásiť sa na maratón?
Ešte nedávno som sa športu venovala viac pasívne ako aktívne. Šport ma bavil už odjakživa, no väčšinou to bolo o tom, že sme spolu s otcom a bratmi pozerali olympiády, majstrovstvá sveta a pod. Behaniu som sa nevenovala vôbec, občas sme doma hrávali tenis a chodila som sa korčuľovať. Vždy som však obdivovala výkony vytrvalostných bežcov. Ako som tak sledovala bežcov na olympiáde a iných podujatiach, z času na čas mi napadlo, že by som to mohla vyskúšať aj ja. Odhodlávala som sa však pomerne dlho. Po prvý krát som sa touto myšlienkou začala zaoberať už v roku 2014 pri príležitosti Košického maratónu a definitívne som sa rozhodla v auguste 2015. To bol moment, kedy som začala s aktívnym behom a zároveň so systematickým tréningom
Za akých podmienok sa dá prihlásiť na Košický maratón?
Prihlásiť sa môže ktokoľvek, podmienkou je dolná veková hranica osemnásť rokov. Prihláška sa podáva cez internet a vo všeobecnosti platí, že čím skôr sa človek prihlási, tým nižšie je štartovné (ja som sa prihlásila v marci). V prihláške sa uvádza disciplína (okrem maratónu je to polmaratón, minimaratón, štafeta, firemný beh, univerzitný beh a iné) a najlepší zabehnutý čas, resp. v prípade jednotlivcov, ktorí bežia po prvý krát, je to predpokladaný najlepší čas. Od neho následne závisí postavenie bežca na štarte a jeho štartovné číslo.
V čom spočívala tvoja príprava na maratón?
Nakoľko som s behom iba začínala, prvých päť alebo šesť mesiacov som sa snažila vytvoriť si istý návyk a získať kondíciu. Zo začiatku som behávala tri krát do týždňa, neskôr to bolo štyri až päť krát. Behala som po svojich zaužívaných trasách v rámci Ružomberka, ktoré som menila vzhľadom na počasie alebo ročné obdobie, postupne som sa však snažila zabehnúť aspoň tri alebo štyri kilometre denne. Druhá fáza prípravy spočívala v tréningovom pláne, ktorý je voľne dostupný na internete a jeho cieľom je pripraviť na maratón bežcov v rôznej športovej kondícii. Ide o denný rozpis bežeckých aktivít na vymedzené obdobie pred maratónom, pričom ja som si zvolila variant pre začiatočníkov v trvaní troch mesiacov. Podľa tohto rozpisu som trénovala od začiatku júla až do konca septembra a išlo o pravidelný beh štyri až päť krát do týždňa. Tri až štyri dni v týždni išlo o kratší vytrvalostný beh (40 – 60 min), raz v týždni o dlhší vytrvalostný beh (20 – 25 km). Dvakrát sa mi dokonca podarilo zabehnúť naraz 30 km. Tri týždne pred maratónom sa intenzita tréningu postupne znižovala a posledný týždeň to boli len 20 až 30 minútové behy. Podstatou tréningového plánu je aj presné načasovanie, takže som si naposledy zabehala dva dni pred maratónom, potom nasledovala pauza.
Ako taký maratón prebieha?
Dĺžka Košického maratónu je presne 42 kilometrov a 195 metrov. Maratón pozostáva z dvoch identických okruhov, pričom ich trasa začína aj končí na hlavnom námestí pri Dóme sv. Alžbety v Košiciach. Spoločný štart účastníkov maratónu, polmaratónu a štafety sa konal o deviatej ráno. Časový limit pre bežcov maratónu bol 6 h, pričom prvých 33 kilometrov sme museli zabehnúť za4:45, komu sa to nepodarilo, ten bol zo súťaže vylúčený. Vo všetkých disciplínach bolo spolu viac ako 12 000 účastníkov a v kategórii žien bežiacich maratón nás bolo asi 300. Štartovacie číslo nám pridelili podľa najlepšieho času uvedeného v prihláške a podľa neho sme boli zaradení do štyroch sektorov: vpredu stáli tí najlepší, zaradení do sektoru A, ja ako začiatočník v sektore D som stála takmer na konci so štartovacím číslom 256. Maratón odštartoval výstrel z pištole, ale keďže nás na štarte bolo veľa, trvalo asi dve a pol minúty, kým sme sa pohli. Z toho následne vyplýval aj rozdiel medzi oficiálnym a skutočne zabehnutým časom. Platili tu aj isté obmedzenia – nesmeli sme mať vlastného sprievodcu, teda človeka, ktorý by bežal popri trati spolu s nami, tiež sa neodporúčalo bežať so slúchadlami v ušiach.
Ako si to celé prežívala vnútorne? Ako sa ti darilo zvládať vysoké nároky súťaže?
Na štarte som sa cítila zvláštne. Rozmýšľala som nad tým, čo tu vôbec hľadám, keď sú tu všetci takí skúsení a vytrénovaní. Pri behu som však na svoje rozpaky celkom zabudla. Navyše tam bola veľmi dobrá atmosféra, bola som prekvapená, koľko divákov nás prišlo povzbudiť a s akým elánom nám tlieskali. Prekvapilo ma aj počasie, ktoré bolo pre beh veľmi priaznivé: bolo iba 24 stupňov, takže nebolo ani horúco, ani zima. Ukázalo sa, že je celkom ľahké zabehnúť prvý okruh. Problémy začali až okolo dvadsiateho piateho kilometra – beh sa stával čoraz namáhavejším a čoraz viac ma boleli nohy. Našťastie sa každých päť kilometrov objavovali tabule oznamujúce počet kilometrov do konca. Neustále som sa na ne dívala a nevedela som sa dočkať posledného úseku. Pre mňa ako pre začiatočníka však bolo najťažšie vypracovanie správnej stratégie behu – schopnosť naplánovať si beh tak, aby som so silami stačila až do konca. Do cieľa som dobehla úspešne v časovom limite, môj čas bol asi 5:18, z čoho som sa veľmi tešila. Svoj beh som brala poctivo, po celý čas som sa snažila bežať a spomalila som len vtedy, keď som išla popri staniciach s občerstvením. Umiestnila som sa na dvestoprvom mieste, ale spomedzi tristo žien nás dobehlo len asi 216. Keď si to tak spätne premietam, som veľmi rada, že som sa pre maratón rozhodla bez hlbšieho premýšľania, ak by som totiž začala detailne uvažovať nad tým, čo všetko účasť na maratóne so sebou prinesie, asi by som do toho nešla. Dobehla som však úspešne, svoj cieľ som splnila, a to ma napĺňa vnútornou spokojnosťou.
Čím bol zaujímavý celkový záver maratónu?
Najviac ma zaujali bežecké výkony mužov. Ich doterajší rekordný čas je 2:03, tento rok sa najlepšiemu podarilo zabehnúť maratón približne za 2:08.Veľmi ma pobavilo, že keď som dokončila prvý okruh, práve odovzdávali cenu najlepším mužom a hrali im hymnu. Stretla som ich niekde medzi štrnástym a pätnástym kilometrom a bol to zvláštny pocit, pretože kým oni okolo nás prefrčali ako vietor, mala som pocit, že ani nebežím, že iba stojím na mieste. Ženy boli iba trochu pomalšie, ich doterajší rekord je 2:15, ale tento rok to bolo približne 2:30. Účastníci na prvých troch miestach už tradične dostali finančnú odmenu, ale mne sa veľmi páčilo, že každý jeden účastník dostal medailu.
Bola pre teba účasť na maratóne dostatočne motivujúca na to, aby si sa behu venovala aj naďalej? Plánuješ sa zúčastniť na maratóne aj v budúcnosti?
S odstupom času musím skonštatovať, že zabehnúť maratón nie je až také ťažké ako samotný tréning, človek potrebuje naozaj pevnú vôľu, aby dokázal pravidelne behať celý rok. Bolo by pekné opäť si maratón zopakovať, ale nakoľko som v poslednom ročníku a píšem diplomovú prácu, určite by som popri tom nestíhala systematicky trénovať. Ale ak mi to dovolí čas a počasie, snažím sa behať aspoň tri alebo štyri krát do týždňa, nakoľko nie je dobré, ak si organizmus zvykne na určitú záťaž a potom sa prestane hýbať. Navyše by bola škoda prísť o kondíciu, ku ktorej som sa už raz dopracovala. Počas prípravy na maratón som sa však v mnohých oblastiach poučila a mám lepšiu predstavu o tom, ako správne behať. Nie je napríklad vhodné behať v čase silného vetra a zimy – je totiž lepšie dať si na dva dni prestávku kvôli zlému počasiu, ako behať v zlom počasí a potom ochorieť na celý týždeň. Akokoľvek, odvážnejšie počiny v oblasti športu plánujem až po skončení štúdia, už teraz s otcom a bratmi uvažujeme o tom, že by sme sa zúčastnili štafetového behu. Držte nám palce!
Slavomíra Matlová