Pravidelnou métou putovania pútnika do Santiaga de Compostela sú kríže, ktoré sa nachádzajú na križovatkách. Kríže na portugalskej ceste mali svoju históriu, najčastejšie pochádzali zo 17. storočia, boli aj staršie.
Frekventovaným motívom na kamenných stĺpových krížoch bola Sedembolestná, ktorá drží v rukách mŕtve telo svojho Syna, pričom z druhej strany kríža bol stály motív Ježiša Krista na kríži. Prečo Sedembolestná? Je to spoločné bohatstvo celej katolíckej cirkvi a túto pozíciu blízkej Matky, Panna Mária zohráva pri každej generácii kresťanov, preto je správne, že je tento motív často prezentovaný na viditeľných miestach ciest. Ďalším častým motívom krížov bol apoštol Jakub, ktorý je patrónom pútnikov i horlivý ohlasovateľ Ježiša Krista. Túto skutočnosť som si uvedomil v Katedrále sv. Jakuba v Santiagu de Compostela, kde je na hlavnom oltári umiestnená socha apoštola, nad ním držia baldachýn mohutní anjeli. Čo je paradoxné, na hlavnom oltári chýba motív kríža. Keď sa bližšie pozriete na sochu apoštola Jakuba, uvidíte na jeho prsiach výrazný červený kríž, čo poukazuje na životné poslanie apoštola Jakuba, ktorý slovom, skutkami i mučeníckou smrťou odovzdával svedectvo o Ježišovi Kristovi, Božom Synovi. Cestou do Santiaga sme našli aj netradičné motívy na krížoch: postavy prvých rodičov a obeseného človeka pod krížom. V prvom motíve je kríž vnímaný ako strom života, ktorý prináša večný život, zároveň tento motív môže prinášať teologickú reflexiu nad obnovenou ľudskou prirodzenosťou v diele vykúpenia. Druhý motív spája historickú udalosť daného mesta (Barcelos), kde bol pútnik zachránený pred obesením na osobitný Boží zásah. Okrem teologického odkazu, správneho smeru nášho putovania, boli pre nás kríže výzvou dať odpoveď na nekonečnú a bezhraničnú lásku Pána Ježiša voči nám hriešnikom, preto sme si pred nimi v duchu poďakovali, pokľakli alebo ich aj objali.
Ave crux, spes unica!
o. Róbert