Odpustová slávnosť na spomienku sv. Alberta Veľkého v Kaplnke na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Kazateľ: Doc. ThDr. Róbert Sárka, PhD.
Čo nám môže povedať človek z 13.-tého storočia? Medzi rozličnými menami a titulmi, ktoré dali súčasníci a neskoršie generácie sv. Albertovi Veľkému, je titul Doctor universalis – Doktor všetkých vied. Prezrádza jednu zvláštnosť tohto dominikána, a to – jeho encyklopedické vedomosti, ktoré zachytávali celú oblasť vtedy známej vedy. Hoci ťažiskom jeho vedomostí a záujmu bola teológia, jeho túžba po poznaní neobišla ani významnejšie filozofické a prírodovedecké otázky tých čias. Mal vyštudované najlepšie univerzity a učil na najlepších univerzitách doby (Padova, Rím, Freiburg, Regensburg, Paríž). Začal pozorovaním lesa a života vtákov. Na Vianoce roku 1222 sledoval v Lombardii (v sever. Taliansku) účinky veľkého zemetrasenia a neskôr sa zaujímal o významné prírodné javy v Padove a Benátkach.
Mal rád vedu a bol by nadšený aj z dnešných poznatkov. O desať rokov sa chystá na Mars výprava. Tí ľudia sa z nej už nevrátia. Rozmýšľal som, či by sa aj taký človek ako Albert neprihlásil, aby bol na Marse aj duchovný. Bol technicky zdatný. Vytvoril vraj nejaký automat, niečo ako predchodca robota. Mal ho vo svojej izbe. Raz k nemu prišiel jeho žiak sv. Tomáš Akvinský, ktorý sa tohto automatu zľakol ako diela diabla a zničil ho.
Albertovi sa pripisuje tzv. Smaragdová doska – sú to výroky, ktoré by sme dnes nazval teóriou všetkého, po čom túži súčasná veda. Niekoľko riadkov, ktoré majú byť kľúčom k mystike, metafyzike a fyzike. Často sa hovorí o temnom stredoveku, bez toho aby sa overovalo čo je to s tým stredovekom naozaj tak zlé. Nie je dobré posudzovať minulé generácie, lebo ani naše storočie nie je bez problémov a hanby. Mnoho filozofov vedy, prvý bol asi Duhem v roku 1914, ukázalo, že Stredovek dal základy, poklad pre prírodné vedy. Fascinoval ich výrok Mudr 11, 20: „Ty si mierou, počtom, váhou usporiadal všetko“, odkazujúci na matematickú harmóniu stvorenia a presvedčenie, že je možné racionálne poznať svet a ovládať ho. To potvrdzuje aj súčasná veda, že vesmír má racionálnu štruktúru. Rozvíjal logiku, racionálnu argumentáciu. Albert bol jeden z tých, čo pripravovali základ vedy. Mal slobodného ducha, v jeho dobe sa veľmi nenosil Aristoteles, lebo tento grécky génius neveril v nesmrteľnosť duše, prišiel síce rozumom na to, že existuje Boha ako Prvý princíp, ale nebol to biblický Boh, lebo Aristoteles veril na to, že hmota je večná. Albert ale študoval tohto filozofa, začal ho pokresťančovať. Nesnažil sa odsúdiť, ale hľadal pravdu aj keď nebola od kresťana. To je cesta ne – fundamentalistického kresťana.
Albert písal komentár k Aristotelovej Fyzike. Jeho predstavení chceli, aby pripojil k nej aj teologické komentáre. On to odmietol, keď povedal, že teologické reflexie patria do teológie, nie do fyziky. Nemiešať prirodzené a nadprirodzené, na tom stojí dnešná vedecká metóda. Bol jedným z tých, ktorí uvažovali ako funguje svet bez nadprirodzeného zásahu ako relatívne samostatný. Chcel vysvetliť svet svetom, metódou, ku ktorej sa hlásia vedci a kresťanskí teológovia ako Polkinghorn, Heller, Peackoc a ďalší. Je to aktuálna otázka, lebo chráni svet, aby svet ostal prirodzeným svetom. Východné systémy a niektoré ezoterické skupiny tvrdia, že vesmír je božstvo, alebo, že príroda je telom boha. Teda niet rozdielu medzi svetom a Bohom. Prístup uvažovať o svete, ako keby doň Pán Boh sústavne nezasahoval, vedie k tomu, že Boh stvoril svet a dal mu relatívnu samostatnosť. Že veci a rozumové bytosti majú možnosť spontánne a slobodne jednať, preto nie sú telom Boha.
Vedecký prístup pracuje s faktami, niektoré fakty privádzajú k otázkam, na ktoré nevie veda svojou metódou odpovedať. V tomto je tiež Albert aktuálny, lebo on bol vedec, ale predovšetkým teológ. Tu nám ukazuje iný prístup k inému poznaniu: meditáciu na Božím slovom. Sem patria aj iné spôsoby poznania, duchovné skúsenostné: Počúvanie Pána Boha, ktorý môže prehovoriť intuíciou. K tomu je potrebné zastaviť nás samých. Počúvať. Nedať sa rušiť myšlienkami, predstavami. Niekedy to môže byť sen, nie hocijaký, nie nejaká tajnička, ale jasným obsahom. Stredovekí mnísi tušili bez toho, aby poznali Freuda, Junga, Frankla, o možnostiach nevedomia. Hovorili, že pred meditáciou Biblie, je dobré si večer prečítať text, nad ktorým bude ráno mních uvažovať. A tak večer mních zaseje Božie slovo, ono cez noc vyrastie na strom a ráno prinesie ovocie prostredníctvom nejakej inšpirácie. Možno ho dať do rúk Božích pred spaním a prosiť o to, aby sme náš problém vyriešili. Mal som ako dieťa skúsenosť s týmto typom poznania. Bolo to v roku 1973 v júli – v auguste na Roháčoch. Počas totality sa chodilo „načierno“ do hôr. Boli sme v chate bez elektriny a vody. Bolo to vzrušujúce. Dodržiavali sa prísne bezpečnostné opatrenia. My deti, sme mali upozorniť, ak by sa bol niekto okolo chaty „obšmietal“. V jeden deň sa objavili pri chate dvaja neznámi. Povedali sme to vedúcim. Tí ich zavolali a potom ma poslali na druhú chatu, kde boli dospelí. Keď som ich sprevádzal jeden z nich mi podal svedectvo o tom, ako ho Ježiš oslobodil od alkoholizmu. Až po desiatich rokoch som sa dozvedel, o čo šlo. Boli to členovia Apoštolskej cirkvi. Ich starší sa modlili a dostali vnuknutie: „Modlite sa za Maroša, ktorý je na horách s mládežou!“ Maroš bol práve na tej hornej chate. Ako sa to dozvedeli? Neexistovali mobily! Všetko bolo utajené! Neviem ako nás našli. Možno to raz vysvetlia prírodné alebo humanitné vedy.
Kresťanský akademik potrebuje oba prístupy k poznaniu, cestou rozumu a aj cestou duchovnej skúsenosti. Len vedecké poznanie môže viesť k cynickej jednostrannosti, kde nemá miesto ani náboženstvo ani umenie, ani náhoda či flexibilita. Môže viesť až k modernej čiernej mágii, pri ktorej sa v túžbe po moci, chce vyskúšať všetko, čo je možné. Atómová bomba, pokusy na ľuďoch, dnes genetické manipulácie. Teológia nám ponúka vedomie zodpovednosti pred Bohom, etiku, ktorá nás bude viesť, aby človek neprestal byť človekom. Veriaci bez kritického myslenia môžu byť zvedení k fanatizmu, ku viere v povery a aj k určitej neznášanlivosti. Naša univerzita sa modlí aby sme boli jednotou srdca a rozumu. Ako na to? Modlíme sa: „Ježišu dôverujem v Teba“! Podstatou tej dôvery nie je nič iné, ako odovzdanie svojho života do rúk Božích: „Do Tvojich rúk Pane, porúčam svojho ducha!“ Urobiť všetko čo môžem prostredníctvom prirodzených síl a potom to zveriť Bohu. Sv. Albert Veľký oroduj za nás. Amen.
Kazateľ: O. Robert Sárka
Foto: Internet