Američan Tom Edwards pôsobí v rôznych kútoch sveta ako laický misionár. Jeho 40 ročná misijná práca čerpá príklad z Ježišových slov o hlásaní evanjelia všetkému stvoreniu. V pondelok, 21. októbra, po šiestykrát navštívil Ružomberok.
Kedy nastal ten zlom, keď ste nechali manažérsku prácu a začali ste sa naplno venovať službe?
Bolo to v roku 1974, keď sme s mojou ženou už pár mesiacov zažívali spoločenstvo, mali sme skúsenosť s Duchom Svätým a bližší vzťah s Ježišom. Asi po dvoch rokoch prišla túžba zdieľať Božie slovo s ostatnými. Takže po dlhých modlitbách, pôstoch a rozlišovaní toho, čo urobiť, sme so ženou urobili toto rozhodnutie.
Toto rozhodnutie určite ovplyvnilo váš rodinný život. Ako ste to zvládali?
Naše deti boli vtedy veľmi malé a nevedeli sme presne, ako budú veci fungovať. Ale verili sme, že Boh sa postará. A počas všetkých tých rokov, ktoré sme prežili v službe, bol verný a dal nám všetko, čo sme potrebovali.
Ako vyzerá váš misionársky život?
Striedam obdobia, keď som doma a keď som odcestovaný, ale zvyčajne nie som preč viac ako dva a pol týždňa. Za rok stihnem štyri až päť zaoceánskych výjazdov a po zvyšok roka sa zvyknem venovať skupinám v časti, kde bývam, resp. jazdím po USA alebo Kanade.
Čo je najťažšie na vašej službe ?
Niekedy je ťažké byť preč z domu, hlavne, keď sme na cestách už dlhší čas. A takisto podmienky v niektorých častiach sveta nie sú prajné. Ale stále sa cítime požehnaní, Boh sa o nás vždy stará.
Už skoro 40 rokov chodíte ako misionár do rôznych častí sveta. Badáte zmenu po návrate na tie miesta?
Často vidíme zmenu. Rád sa vraciam na tie miesta, kde som už bol, niekedy po dvoch alebo troch rokoch a vidím rast, vidím premenu. Napríklad tu, v Ružomberku, sú vždy nejaké nové tváre v spoločenstve, ale zároveň vidím aj tých ľudí, ktorí sú tu už dlhšie a poznať, že sú verní a vytrvalí v tom, čo robia.
Čo si myslíte, že chýba dnešným kresťanom?
Niekedy sa kresťania môžu stať apatickými k svojej viere. Stratia zapálenie alebo nikdy ani neobjavili to nadšenie osobného života s Kristom a uvedomenie si, koho v Ježišovi majú.
V čom vnímate povzbudenie pre Slovensko?
Vždy keď sme prišli na Slovensko, my sami sme boli povzbudení, silnú vieru vnímam hlavne na východe krajiny. Myslím si, že veľmi povzbudivým javom a požehnaním je to, že mnoho mladých ľudí sa hýbe v Duchu Svätom a odpovedá na jeho výzvy.
Autorka: Michaela, študentka FF KU