Gabriele Kuby: „Chcem, aby celá spoločnosť mala budúcnosť.“
Nemecká spisovateľka Gabriele Kuby 10. októbra navštívila Katolícku univerzitu v Ružomberku. Pred plnou Aulou Jána Pavla II. hovorila o gender-ideológii, teda ideológii rodovej rovnosti. Tá je hlavnou témou jej knihy, ktorá na Slovensku vyšla v septembri 2013 pod názvom Globálna sexuálna revolúcia.
„Ako sociologička pozorujem vývinové tendencie spoločnosti; ako matka troch detí sa angažujem za budúcnosť ďalšej generácie, ako katolíčka sa snažím žiť to, v čo verím.“
Gabriele Kuby
– Tento týždeň ste prednášali a prezentovali svoju knihu okrem Ružomberka aj v ostatných slovenských mestách. Navštívili ste aj NRSR. Ako hodnotíte doterajšie stretnutia?
Som veľmi poctená otvorenosťou. Zakaždým som mala publikum s veľmi veľa mladými ľuďmi a pozerala som sa na tváre, ktoré boli pozorné – skutočne chceli počuť, čo hovorím a bolo vidieť, že rozmýšľajú nad tým, čo by mohli ďalej urobiť. A som veľmi, veľmi poctená, že to môžem robiť vo vašej krajine. Toto nie je jediná krajina, v ktorej prednášam; často som v Poľsku alebo Chorvátsku. V Maďarsku sa to začína, tam kniha vyjde v novembri, takže dúfam, že môžem prispieť k európskemu hnutiu Gender-stop.
– S akými ohlasmi sa stretávate v súvislosti s knihou o sexuálnej revolúcii?
V Nemecku sa ju mainstreamové médiá snažia – existuje na to nemecký výraz „totschweigen“ – čo znamená utajiť, premlčať; takže sú úplne ticho, vôbec nereflektujú na tú knihu. Ale napriek tomu to už má tretie vydanie. Ľudia, ktorí si prečítajú túto knihu, ju podávajú ďalej, takže má vplyv pod tou hornou vrstvou médií.
– A v ostatných krajinách?
Kniha je preložená do štyroch jazykov v centrálnej Európe a hlavne v krajinách, ktoré boli pod nátlakom komunizmu a nezažili sexuálnu revolúciu 68-meho roku. Komunizmus nezničil rodinu do takých rozmerov ako sexuálna revolúcia v roku 1968 v západnej Európe, takže tam bola istá miera ochrany. Som veľmi rada, že môžem hovoriť v týchto krajinách a hovoriť ľuďom, aby si chránili svoju kultúru.
– Kniha sústreďuje vašu viac ako 10 ročnú študijnú prácu. Čo bolo hybnou silou pre jej napísanie?
Všetky knihy, ktoré som napísala, sa zakladajú na vnútornom pohnutí, že to musím urobiť. Zhromaždila som všetky tieto materiály a vedela som, že všetko musí byť spísané v jednej knihe. Nikdy nepracujem a nepíšem kvôli tomu, že by som chcela mať nejaké druhé motívy alebo príjmy. Veľmi dlho som hľadala zmysel svojho života a chcela som, aby bol môj život zmysluplný. A toto je motivácia pre moju prácu.
A takisto som matkou troch dospelých detí. Chcem, aby mali budúcnosť, aby celá mladá generácia mala budúcnosť, aby celá spoločnosť mala budúcnosť.
– Ako opisujete, kultúra smrti začala pohlcovať spoločnosť. Existuje možnosť zastaviť ju?
Najdôležitejší sú mladí ľudia. Bola som veľmi šťastná, že som mohla hovoriť k obrovskému auditóriu mladých ľudí a študentov. Ak vy poviete: „My chceme rodinu a chceme, aby základy rodiny boli ochránené,“ kto proti tomu môže niečo povedať? Nikto.
-Nebáli ste sa, že prídu sankcie za váš protichodný názor vzhľadom na už aktuálne prijaté niektoré zákony vo vašej krajine?
Áno. Pripúšťam, že to sa môže stať, zákony sa stávajú čoraz viacej úzkymi a toto hnutie je vybudované na lži. A preto musia byť ľudia, ktorí odkrývajú tieto lži, takže uvidíme, ako sa to vyvinie.
– Predpokladáme že vaša činnosť od roku 1997 je prepojená so vstupom do katolíckej cirkvi. Aká bola cesta vašej konverzie?
To je dlhý príbeh, ale môžem to skrátiť:
Bola som pokrstená ako osemročná – to bola moja vlastná túžba. Počas môjho dospievania sa Boh stratil za horizontom. V roku 1973, čo je už vlastne pred 40 rokmi, som mala dva zážitky s Bohom a vedela som, že Boh existuje. A potom som hľadala, hľadala, hľadala, vydala som sa a mám tri deti. Rozviedli sme sa – na moje veľké poľutovanie. A v deň, keď môj muž odišiel z domu, prišla k mojim dverám mladá žena a povedala: „Modli sa.“
V tom čase som meditovala, na mojom meditačnom mieste som mala sochu Budhu a iné veci. Ale modlila som sa k Bohu Otcovi, Synovi a Duchu Svätému novénu, ktorú mi dala táto žena a na jej konci som vedela, že sa stanem katolíčkou, hoci som odmietala cirkev ako inštitúciu. Moji známi vôbec nesúhlasili s týmto rozhodnutím, ale v dnešnom čase, čo je už vlastne 16 rokov, som veľmi vďačná, že som našla v cirkvi Krista. A v centre môjho duchovného života je zážitok Eucharistie – prítomnosti Boha. On povedal, že s nami bude až do konca dní, takže v to veríme.
– Výzva bojovať a ísť proti prúdu
Mali sme návštevu kardinála Korca, ktorý má okolo 90 rokov. Bol desať rokov vo väzení za čias komunizmu. Pozná, čo to znamená odmietať totalitný režim a odolávať mu. A on nám povedal: „ Nebojte sa zdvihnúť hlas. My sme to urobili proti komunizmu a vy to máte urobiť teraz – proti genderizmu“. Najväčšie víťazstvo nepriateľov sa deje, keď máme strach. A nikto vonku nestojí, aby ma zobral do koncentračného tábora. Prečo máme tak veľa strachu teraz? Mali by sme využiť slobodu, ktorú teraz máme.
Gabriele Kuby vyštudovala sociológiu a od vstupu do Katolíckej cirkvi napísala už 11 kníh. Venuje sa tiež prekladateľstvu a publicistike. Jej návštevu na Slovensku organizovalo spoločenstvo mladých pri Františkánskom kostole v Bratislave v spolupráci s vydavateľstvom Lúč a združením Fórum života.
Autorka: Michaela, študentka FF