Drahí spolubratia, pedagógovia, milí študenti, priatelia našej univerzity. Stretávame sa, aby sme dnes oslávili Sv. Alberta, patróna kaplnky, ktorá je srdcom našej univerzity. Kto bol svätý Albert, alebo aký to bol človek? Skúsme sa zamyslieť, čo znamená byť svätý, alebo čo ho urobilo svätým. Azda to, že bol dominikán? Nie, to určite nie. Alebo to, že bol veľmi vzdelaný? Nie. To, že sa veľa modlil? Ani to nie. To, že zachovával Božie prikázania? Nie.
Čo teda? Prečo je náš Albert svätý?
Etymológia slova „svätý“ nám napovie, že toto slovo gr. „hagios“, hebr. „kodeš“, znamená: byť oddelený, iný, iný svojou kvalitou, byť nie taký, ako ostatní.
V Žalme (115,4-7) sa poukazuje na rozdiel medzi Bohom Hebrejov a medzi bohmi pohanov.
„Pohanské modly, hoc sú zo striebra a zo zlata
sú dielom ľudských rúk.
Majú ústa, ale nehovoria,
majú oči a nevidia.
Majú uši, ale nepočujú,
majú nozdry a nečuchajú.
Majú ruky, ale nehmatajú, majú
nohy a nechodia,
z hrdla nevydajú hlas…“
No náš Boh, Boh Abraháma, Izáka, Jakuba… Je úplne iný, nie taký, ako pohanskí bohovia. Nie taký, ako ostatní. Je iný – svätý – „kodeš.“
Náš Boh, na rozdiel od pohanských bohov, vidí, počuje, rozpráva, chodí. Je skutočne „iný“. Zdôrazňuje to už kniha Genezis
„Boh videl, že svetlo je dobré“ (Gen 1,4)
Adam a Eva „počuli hlas Pána Boha, ktorý sa za denného vánku prechádzal po záhrade.“ (Gen 3,8a)
Keď v knihe Levitikus Boh vyzýva svoj ľud: „Buďte mi svätí, lebo ja Pán som svätý a ja som si vás oddelil od národov, aby ste boli moji.“ (Lev 20,26) To znamená: buďte oddelený ľud, buďte iní, iní svojou kvalitou – nie takí, ako ostatní.
Prečo je teda náš Albert svätý? Pretože bol „iný“!
V dobe, keď žil náš svätec, bolo veľa dominikánov, – ale on bol „iný“ dominikán, mnohí z nich boli rozumní, vzdelaní, možno i nábožní, – ale on bol „inak“ vzdelaný, „inak“ rozumný i nábožný. Mnohí študovali na Parížskej univerzite a boli veriacimi, ale neboli svätí, lebo neboli „iní“. On však bol „inak“ veriacim, „nie takým“, ako ostatní. Bol svätý, pretože bol iný, – bol taký, ako Boh.
Tu by som vás chcel vyzvať, mladí priatelia, majte odvahu, rovnako ako sv. Albert, odlišovať sa, byť inými. Buďte iní, tak ako vaši priatelia, kt. žijú podľa reklamy tohto sveta, majte iné hodnoty, záujmy, iný štýl života, inú motiváciu študovať, inak prežívajte voľný čas, priateľstvo, lásku, vy si inak prejavte sympatie, nežnosť. Inak pozerajte na svoje telo, na telo svojho priateľa, priateľky. Majte iné vzťahy doma so svojimi rodičmi, bratmi a sestrami, inak pristupujte k štúdiu, k svojej viere, k svojmu životu.
Chcem vyzvať aj vás pedagógovia – aj vy buďte iní. Neváhajte sa odlišovať od pedagógov na iných univerzitách. Vy inak pristupujte k svojim povinnostiam, k študentom, k univerzite, inak učte, prednášajte, majte inú motiváciu, ale aj inak motivujte, nech je iná vaša trpezlivosť, kolegialita, spravodlivosť i láska. Buďte podobní sv. Albertovi, ktorý bol mužom modlitby, vedy a dobročinnej lásky. On bol viac ako pedagóg. Svoje vedecké štúdium premieňajte na hymnus chvál.
Chcel by som, aby bola iná aj naša univerzita, iná ako ostatné univerzity. Nech má iný cieľ, iný program, iného ducha, atmosféru. Nech sú tu iné vzťahy, priateľstvá, iný pohľad do budúcna. Pretože naša univerzita je jediná katolícka, nech je iná. Svätému Albertovi patrí titul Veľký (magnus), nech je aj ona veľká a jedinečná vo všetkom, čo robí.
Mal by som sa úprimne pozrieť aj sám na seba a túžiť byť tiež „iným“ svätým. I ja by som mal byť iným kňazom, ako sa bežne očakáva. To znamená byť láskavejším, trpezlivejším, čistejším, chudobnejším, teda takým, ako bol Kristus.
Jeden zo žiakov sv. Alberta, Ulrich zo Štrasburgu, nazval svojho učiteľa „úžasom a zázrakom svojej doby“.
Aj tu by som chcel spojiť osobu Svätého Alberta s našou univerzitou. Aj ona je zázrakom našej doby. Zázrakom, ktorý ešte stále prebieha pred našimi očami a ktorého sme svedkami. Ba poviem smelo, sme súčasťou tohto zázraku, sme do neho vtiahnutí. Či nie je zázrak, že je práve v Ružomberku naša univerzita, že sa tak kvalitatívne rozvíja, že sa študenti a pedagógovia môžu spolu modliť, že prosia toho istého Svätého Ducha, že počas sv. omše jeme z toho istého „chleba“, že sa tu snúbi vzdelanosť s duchovnosťou, že sa vzájomne rešpektujeme a žijeme ako bratia a sestry? Áno drahí priatelia, sme súčasťou príbehu o zázraku. Ako bol sv. Albert zázrakom svojej doby, tak je naša univerzita zázrakom našej doby.
Každý sa môže presvedčiť, že tak ako bol sv. Albert darom pre cirkev a pre vtedajší svet, tak je darom pre cirkev a pre dnešnú dobu, pre našich krásnych mladých ľudí, aj táto univerzita. V nej môžu rozvíjať svoju mladosť, lásku, svoje túžby, dary, svoju osobnosť
Ona nám tak isto ako patrón tejto kaplnky ukazuje, že viera neprotirečí rozumu, že stvorený svet môže byť vnímaný ako kniha napísaná Bohom, ktorú je možné čítať každému jeho vlastným spôsobom. Biblia nám hovorí o stvorení ako o prvotnom jazyku, cez ktorý Boh – najvyššia inteligencia – nám zjavuje seba samého. Tak všetky predmety, ktoré tu študujete, sú dielom Umelca-Boha. V nich sa vám odkrýva sám Boh, váš milujúci Otec, autor celého stvorenia a každej vedy.
Svet bol miestom, z ktorého sv. Albert videl a poznával Božského umelca, tvorcu seba. Tak i naša Ku je miestom kde môžeme vidieť Božie pôsobenie na náš život, na náš rast, formovanie, dotváranie seba samého, toho, koho Boh stvoril na svoj obraz.
Naše slovenské slovo „štúdium“ sa do ruského i staroslovienskeho jazyka prekladá ako obrazovanie. Obrazovať – študovať. Človek je stvorený na obraz Boží, ale štúdiom sa ešte „obrazuje“, čiže tento obraz zdokonaľuje, formuje, aby bol čím viac podobný obrazu Božiemu. Teda to, čo robí naša univerzita – formuje myseľ a srdce. Ona „obrazuje“ človeka. Robí ho podobným obrazu Boha. Rozvoj a mladosť sú si identické – patria k sebe. Ak sa chcete rozvíja,ť buďte tu, na univerzite, v kaplnke, buďte blízko Boha, buďte na správnom mieste.
Veď intenzívny vzťah s Bohom, príklad svätosti bratov dominikánov, počúvanie ich kázní, to boli rozhodujúce faktory, ktoré pomohli aj Albertovi prekonať všetky pochybnosti, – ktoré mal ako každý iný mladý človek – a zvíťaziť aj nad prekážkami, čo mu kládla rodina. Často v rokoch mladosti k nám Boh hovorí a ukazuje nám projekt nášho života do budúcnosti. Sv. otec Benedikt XVI. povedal: „Ako pre Alberta, tak aj pre nás všetkých – osobná modlitba živená Božím slovom, prijímanie sviatostí a duchovné vedenie osvietených mužov – to sú prostriedky na objavenie a nasledovanie Božieho hlasu“. (katechéza o sv. Albertovi)
Vidíme, bratia a sestry, že sv. Albert bol „iný človek“ – svätý a preto Veľký. Iný, lebo v ňom pôsobila Božia milosť. Už len samotný fakt, že bol učiteľom sv. Tomáša, by stačil na to, aby sme sa na Alberta dívali so skutočným obdivom. Ak my príjmeme Božiu milosť, aj my budeme veľkí a svätí – „iní“ a aj na našu univerzitu sa budú dívať s obdivom, aj ona bude učiteľkou veľkých ľudí.
Modlime sa k Pánovi, aby vo svätej Cirkvi a na našej univerzite nikdy nechýbali nadaní ľudia, zbožní a vzdelaní ako svätý Albert Veľký,
Modlím sa slovami samotného svätca.
„Ó najsvätejšia Trojica
Boh najvyšší, najmilostivejší, najdobrotivejší
Otec Syn a Duch Svätý, jediný Boh
Dúfame v Teba.
Vyučuj nás, veď nás, podopieraj nás
Otče, upútaj svojou nekonečnou mocou na seba našu pamäť
A naplň ju svätými a božskými myšlienkami.“
Amen.