Dňa 25. 4. 2017 sa v rámci prednáškového cyklu Hosť na KU uskutočnila posledná prednáška tohto semestra pod názvom Vedecký pohľad na homeopatiu. Hosťom otca Róberta Slotku bola RNDr. Zdenka Hertelyová, PhD., ktorá nám porozprávala o pozadí vzniku homeopatie, ako aj o základných princípoch výroby homeopatických liečiv.
Kto stál za vznikom homeopatie?
Vznik homeopatie sa datuje do roku 1810 a jej autorom bol nemecký lekár Christian Friedrich Samuel Hahnemann. Bol to lekár, ktorý v oblasti medicíny nedosiahol veľké úspechy a viac ako medicíne sa venoval prekladateľskej činnosti. Počas univerzitných štúdií sa zoznámil s barónom Samuelom von Brukenthal, ktorý ho urobil svojím rodinným lekárom a priviedol ho k hnutiu slobodomurárov. Hahneman sa časom začal venovať svojim vlastným lekárskym experimentom a na pokusoch s chinínom a liečením malárie vypracoval teóriu homeopatickej liečby. Ide o opak alopatie (klasickej medicíny) a Hahneman tu popiera akýkoľvek hmotný základ chorôb (pozorovania patológií anatómov či fyziológov považuje za nezmyselné), naopak, podľa jeho teórie sú choroby zapríčinené narušením duchovnej sily, ktorá oživuje ľudské telo. Podanie správneho homeopatika by teda malo spôsobiť duchovnú dynamickú zmenu a preladenie stavu pacienta. Hahneman najskôr získal habilitáciu na univerzite v Lipsku, kde vyučoval predmet – Homeopatia, časom sa však dostal do sporu s ostatnými lekármi a lekárnikmi, neskôr mu bol udelený zákaz činnosti. Nakoľko však mal veľkú podporu v kruhoch slobodomurárov, s ich pomocou mohol naďalej publikovať svoje výskumy.
Základné princípy homeopatie
Pojem homeopatia vznikol spojením slov homeo (podobný) a pathos (trpiaci). Základným princípom homeopatie je teda princíp similia similibus curentur (podobné sa lieči podobným). Ide tu o to, že látku, ktorá u zdravého človeka vyvolá istý súbor príznakov, v zriedenom stave podávame za účelom liečby ochorenia s identickými príznakmi. Druhým princípom homeopatie je potenciácia – dynamizácia liečiv. Jej podstatou je riedenie roztokov – čím viac sa liečivo zriedi a pretrepáva, tým väčšiu dynamiku údajne získa, hoci výsledné množstvo homeopatického liečiva na konci procesu riedenia môže byť takmer nulové. Poznáme niekoľko typov potenciácie:
Centezimálne (stotinové): liečivo sa riedi v pomere 1 % východzej tinktúry a 99 % vody, prípadne vody zmiešanej s etanolom. Riedenie sa takto zvyčajne opakuje 30 krát, ale na trhu nájdeme aj lieky, pri ktorých je uvedených až 200 riedení.
Decimálna (desatinové): jeden diel základnej látky, k nemu sa pridáva deväť dielov destilovanej vody alebo rozpúšťadla (najčastejšie lieh s koncentráciou 30 až 50 percent, ale tiež voda, glycerín a výnimočne aj olej). Táto zmes sa musí 21 krát silne pretrepať zhora nadol. Tak vznikne tzv. potencia D1. Vyššia potencia sa vyrobí tak, že sa jeden diel riedenia D1 zmieša s deviatimi dielmi riedidla. Nasleduje opäť 21 pretrepaní a vznikne potencia D2. Takto sa môže pokračovať ľubovoľne dlho.
Pri oboch typoch potenciácie každé nové riedenie prebieha v novej sterilnej sklenenej nádobke (počet použitých nádobiek sa rovná počtu riedení).
Korsakovova: všetky riedenia prebiehajú v jedinej sklenenej nádobke.
Napriek rozšírenému mylnému názoru, východzia látka nemusí byť výlučne rastlinného pôvodu, ale môže ísť o výťažok z ľudského tkaniva, minerály alebo kovy (napr. rozpustná ortuť). Konečné homeopatické produkty sa predávajú vo forme tabletiek alebo kvapiek. Kvapky musia byť v hnedom skle, aby tu nedochádzalo k prieniku svetla. Homeopatikum je potrebné skladovať pri teplote do 25 stupňov a nie je vhodné vystavovať ho priamemu svetlu. Liečivá sila roztokov je podľa homeopatov narušená v prostredí, kde je vyššie magnetické pole, ich účinnosť teda narúšajú aj mobilné telefóny. Za zlý vplyv sa považuje aj obdobie menštruácie či prítomnosť zubnej plomby. V zahraničí nájdeme homeopatické liečivá s neobmedzenou životnosťou, na Slovensku je však zakázaný predaj liekov bez uvedenej doby expirácie.
Homeopatia, lekárska veda a duchovno
V súčasnosti je homeopatia považovaná za alternatívnu liečbu, vedecké výskumy však nepotvrdili, že by homeopatia dosahovala lepšie výsledky než placebo efekt, hoci u niektorých pacientov boli zaznamenané aj vedľajšie účinky. Aj napriek tomu homeopatia v laických kruhoch dosahuje veľkú popularitu, v USA napríklad ročný obrad z predaja homeopatík dosahuje až tri miliardy dolárov. Je to tak aj preto, lebo homeopati v porovnaní s klasickými lekármi venujú oveľa viac času pacientovi a diagnostike jeho problému.
Podľa rozhodnutia európskej komisie musia homeopatické liečivá podliehať rovnakým skúšobným podmienkam ako liečivá vedeckej medicíny. Účinnosť homeopatických liečiv je však paradoxne posudzovaná výlučne zo strany samotných homeopatov, čo sa v kruhoch vedeckej medicíny považuje za nedostačujúce. Zaujímavosťou je, že lekársky diplom nie je podmienkou pre absolvovanie kurzu homeopatie a následné vykonávanie praxe, hoci sa Slovenská homeopatická spoločnosť snaží prijímať do svojich radov aj lekárov a farmaceutov. V lekárskych kruhoch homeopatia nie je považovaná za vedeckú disciplínu, a tak homeopati za účelom publikovania výskumov vydávajú vlastný karentovaný časopis.
Hoci bol Samuel Hahneman známy svojimi altruistickými sklonmi, nebolo za tým jeho kresťanské presvedčenie. Naopak, z postavy Ježiša Krista sa vysmieva a dôraz kladie na postavu Konfucia, ako to môžeme vyčítať z listu, ktorý adresoval svojmu žiakovi: „Ako dôležité znamenie našej doby vnímam skutočnosť, že teraz môžeme čítať Konfucia. Čoskoro ho objímem v kráľovstve šťastných duší, dobrodinca ľudstva, ktorý nás vedie tou správnou cestou k múdrosti i k bohu, už šesť a pol storočia pred týmto, tzv. Blúznivcom“. Princípy homeopatie Hahneman vybudoval na striktne duchovnom základe, pričom vychádzal z deizmu a tzv. prírodného náboženstva. V súčasnosti homeopati aj naďalej stavajú na Hahnemanových duchovných princípoch, ale vyhýbajú sa jeho metafyzickým pojmom a nahrádzajú ich odbornou terminológiou. Pri hlbšom prieniku do práce homeopatov nachádzame aj konkrétne prvky okultizmu, ako napr. princíp kyvadla a pod. Homeopatiu teda môžeme označiť za vedecky nepodloženú metódu s duchovným pozadím a to je dobrý dôvod na opatrnosť.
Pár slov o prednášajúcej
RNDr. Zdenka Hertelyová, PhD. pracuje ako vedecko-výskumný pracovník na Ústave experimentálnej medicíny Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach. Vedecky sa zameriava na hľadanie spoločných metabolických ciest: mastné kyseliny, endotoxémia, obezita, metabolický syndróm, ateroskleróza, rakovina prsníka.
Slavomíra Matlová
Foto: www.T2.sk