Pár slov o kňazskej vysviacke nášho diakona Lukáša
Rok prešiel ako voda a nastal 18. jún – deň veľkej udalosti. Náš priateľ, diakon Lukáš Kutlák, sa stal kňazom. Vysviacky sme sa zúčastnili aj my – jeho priatelia z UPaC. Je ťažko nájsť slová, ktoré by vyjadrili slávnostnú atmosféru, radosť a bázeň, ktorá sa niesla celým dňom. Tým, že pôsobil v UPaC sa medzi ním a nami vytvorili vzácne priateľstvá, zažili sme spoločné slávenia svätých omší, počas ktorých sa nám na kázňach prihováral, boli sme spolu v horách, obohatili nás spoločné rozhovory a najmä neformálne stretnutia, jednoducho všedný život, a predsa iný, predsa vzácny. Predsa sme vedeli, že ho Boh volá úplne ho nasledovať s nerozdeleným srdcom. V sobotu sa čas naplnil, už je z neho kňaz, osobitný Boží dar pre Cirkev, pre nás. Prežívali sme to s ním a nesmierne sme sa tešili. V nedeľu 19. júna slúžil svoju primičnú svätú omšu v rodnej Rabči, počas ktorej ďakoval, a zároveň si vyprosoval Božiu pomoc do kňazskej služby. Božia prítomnosť naplnila celý kostol, boli to silné momenty uvedomenia si, že náš priateľ je celý Kristov, že za nás bude Bohu prinášať obetu, že celý jeho život bude neustálym pripodobňovaním sa Kristovi – ukrižovanej Láske. A to chce jeho odvahu a modlitby nás všetkých. Ale neboj sa, Lukáš! Ktože nás odlúči od lásky Božej? Azda smrť, či život? Večnosť či úzkosť? Nikto na svete neoddelí nás od života v Kristovi, Pánovi… žiadna moc sveta neodlúči nás, od toho, čo život dal za nás.
Drahý Lukáš, vyprosujeme Ti hojnosť Božích milostí, darov Ducha Svätého. Zachovaj si pokoru, ktorú v sebe máš, aby si bol vždy úplne závislý na Bohu, ktorý Ti dá všetko, čo budeš potrebovať na Tvojej vzácnej životnej ceste. Si pre nás darom!
Darka Obušeková, PF KU
Foto: Anton Kulan