Bol to iba sen ísť niekedy do Brazílie, navštíviť Rio, sochu Krista Spasiteľa, Copacabanu, ísť na futbal na Maracanu a možno ešte pár hlavných atrakcií, zažiť ich kultúru, ľudí, zatancovať si sambu s domácimi. Znelo to až príliš rozprávkovo a nereálne nato, aby sa mohol tento sen niekedy splniť. Rok a pol predtým sa mi dostalo do uší, že tam budú v roku 2013 Svetové dni mládeže (SDM). Vôbec som to neriešil, veď nemám prachy. Rok pred SDM som sa dostal brigádovať na leto do Nemecka. Neriešil som, kde peniaze miniem, chcel som len ísť na prázdniny niekam von, a peniaze sa vždy zídu. Asi v polovici pobytu, keď som sa prechádzal v robote po „mraziaku“, (lebo bola zima a nebola robota) som rozmýšľal, ako by bolo super ísť do Ria na SDM. Potom som si dal otázku: „A prečo nie? Veď Bohu nič nie je nemožné. Čosi si zarobím, čosi zoženiem.“ No a rozhodnutie bolo na svete: „Idem do Ria.“ Stále to však znelo dosť šialene a nereálne. Dal som sa na dlhú cestu zháňania peňazí, na dlhú cestu modlitieb a strachu, ako to dopadne. Cieľ bol však jasný. A takto som sa dostal na SDM do Ria.
S odstupom času si uvedomujem, že som tam išiel s viac turistickými ako duchovnými očakávaniami. Predsa len New York, Miami, Sao Paolo a Rio de Janeiro sa nenavštevujú každý deň. Teraz sa však najviac myšlienkami vraciam práve k duchovným zážitkom a k ľuďom, ktorí sú s nimi spojení. Samozrejme pápež František, ktorý nemusel rozdávať autogramy, lebo jeho autogramom je široký úsmev, Vigília, Krížová cesta a záverečná svätá omša, jednoducho neopísateľné. A to, že sa to všetko odohrávalo na Copacabane, čo bol môj sen navštíviť ju, bolo v tých dňoch len druhoradé, keďže som bol pozvaný k niečomu omnoho veľkolepejšiemu, ako sú len moje sny. Určite nemôžem vynechať našich hostiteľov v Sao Paole. Ich ochota, radosť, úsmev, krásny spev počas liturgie. Hlavne Kyrie eleison si pamätám od prvej spoločnej svätej omše. Sú to omnoho silnejšie spomienky ako moje splnené sny. To, že sme navštívili dvakrát sochu Krista, Cukrovú homoľu, krásne mozaikové schody Escadaria Selaron, že sme boli dvakrát na futbale, z toho raz na Maracane, to že sme sa kúpali v oceáne na Copacabane, to, že sme na Miami navštívili morské akvárium s delfínmi a kosatkou, to, že sme zažili Brazíliu naplno a mnoho ďalších vecí, tieto všetky moje splnené sny sú len zlomok toho, čo som tam mohol zažiť. Bol to všetko len obal toho, čo v skutočnosti Svetové dni mládeže v Riu ponúkajú. Všetky tie moje sny, boli oproti tomu, čo nám Boh pripravil, len maličká časť. Teraz už viem, že Bohu nič nie je nemožné, a keď pozveme do nášho snívania aj jeho, tak sa určite naše sny stanú len zlomkom toho, čo pre nás pripravil.
Celé toto moje dobrodružstvo sa začalo rozhodnutím. Bolo to rozhodnutie šialené, nereálne, rozprávkové, postupne sprevádzané aj strachom ako to dopadne, predsa len Brazília je iná divočina ako tá, ktorú máme doma. Ale cieľ bol jasný. Celá veda je len v tom, nebáť sa urobiť rozhodnutie a samozrejme veriť Bohu. Ten je schopný urobiť z nemožného možné.
Jozef, študent Katolíckej univerzity v Ružomberku, účastník Svetových dní mládeže v RIU 2013