Je štvrtok popoludní a naša skupina desiatich pútnikov sa poberá na svetoznámu pláž v RIU. Na Copacabane sa dnes nebudeme slniť, ani si nebudeme užívať slaných vĺn Antlantiku. Na Copacabane si s nami Niekto dohodol stretnutie, a tak tam bezpodmienečne musíme byť. Olovnaté nebo však neveští nič dobré. Dnes ráno pršalo ako z krhly, a tak počas piatich minút chôdze z domu do Kostola Svätého hrobu som úplne zmokol. Musel som sa vrátiť prezliecť sa, aby som neochorel. Veď tak či tak už máme dosť maródov. A ja som len pred dvoma dňami konečne z choroby vybŕdol. Aj teraz popoludní je nebo stále sivé, a stále máme na sebe pršiplášte, aj keď sa zdá, že sa mierne sa oteplilo.
Expo povolaní – práca Ducha Svätého
Pred stretkom na Copacabane si naša skupina dáva ešte krátku prestávku v jednom z parkov RIA, dve zastávky vlaku pred hlavnou stanicou Central. Tu v tomto krásnom parku sa koná tzv. Expo povolaní alebo lepšie povedané mnohé rehole, kongregácie a hnutia tu predstavujú svoju prácu, činnosť, spiritualitu. Sok prekvapený z práce Ducha Svätého, ktorý spôsobil v poslednom čase rozmach nových spoločenstiev a hnutí. Nakrátko ma zastavuje rehoľná sestra, ktorá spočiatku hovorí po anglicky, avšak keď pomedzi slovíčka počuť jej nemčinu, začali sme spolu „šprechovať“. Rehoľníčka mi predstavila svoje spoločenstvo, ktoré vzniklo vo Francúzku počas francúzskej revolúcie. Vtedy zakladateľka tohto spoločenstva viac ako desať rokov vo svojom dome ukrývala niekoľko kňazov. Dodnes ich hlavnou náplňou je služba kňazom a mladým. Pôsobia vo viacerých krajinách sveta. Na tomto Expe ma ešte veľa vecí zaujalo, rád by som sa sem ešte vrátil, aj kvôli inšpirácii. Mnohé rehole, kongregácie a dokonca aj tie, ktorých som doposiaľ ani nepočul, robia skvelú službu Bohu a cisárovi.
Tlačenka na Copacabane a je nás strašne veľa,
Potom, teda už asi okolo 16.00, naša cesta konečne smeruje na pláž Copacabana, kam o dve hodiny má zavítať Svätý Otec František. To on si s nami dohodol stretnutie. My však ešte netušíme, čo nás tam čaká. Autobus nás doviezol na brazílske pomery do tesnej blízkosti pláže, my však potrebujeme kráčať ešte asi tridsať minút, kým sa dostaneme na jej okraj. Potom si s mladými dohodneme miesto, kde sa stretneme po skončení podujatia a dvaja kňazi, ja a otec Jozef Spišiak sa usilujeme dostať do sektora kňazov, ktoré sa nachádza pred hlavnou tribúnou. Spočiatku sa nám kráča celkom fajn. Sektor je však v nedohľadne a nielen na pláži, ale aj na okolitej širokej ceste pred obrovskými hotelmi a bankami je množstvo ľudí a tých stále pribúda. Dostávame sa do nepríjemnej tlačenice, ľudia sú však pokojní. A vôbec na každom kroku možno vidieť ten pokoj Juhoameričanov. Mnohí z nich si stále podskakujú a pospevujú. Na tejto kope je nás strašne veľa, naozaj strašne, strašne veľa. Všetci očakávajú príchod Svätého Otca. Aj ja a môj spolubrat Jozef. Vyhliadky na sektor pre kňazov okolo pol šiestej podvečer v našich mysliach blednú. Pre množstvo ľudí sa nedá nikam pohnúť. Zatiaľ však počujeme radostný spev a výkrik juhoameričanov. Na mnohých televíznych obrazovkách sa objavil papamobil so Svätým Otcom. Ľudia sa tešia a jasajú. A aj my, aj keď takmer nič nevidíme. Potom nás vyslobodzujú voluntári. Keď zistia, že sme kňazmi, hneď nám uvoľňujú priestor, chcú nám pomôcť, ale… Koniec koncov slovo PADRE má tu v Brazílii čarovnú moc. Kňaz má tu v Brazílli veľkú úctu a otvorené srdce jednoduchého človeka. Brazílčania nám teda chceli pomôcť.
Jesus Christ, you are my life
Nakoniec sa z tohto davu vyslobodzujeme a bočnými ulička sa vraciame asi päťsto metrov späť a zakotvíme pre jednou z mnohých obrovských televíznych obrazoviek, kde spolu s mnohými sledujeme to, čo sa deje na pódiu päťstometrov pred nami. A to čo sa deje pred nami, je niečo úžasné. Počas nasledujúcich minút sledujeme predstavenie, ktoré stvárňuje príchod kresťanstva a evanjelia do Brazílie. V reproduktoroch sa ozývajú tóny a spev piesne AVE MARIA zo známeho filmu Misia. Potom prichádza Bohoslužba slova a príhovor Svätého Otca, ktorý burcuje mladých. A tí žasnú. Státisíce mladých žasne pri slovách prvého juhoamerického námestníka Ježiša Krista na zemi, ktorý ich, nás pozýva, aby sme prijali evanjelium naplno. Celé to podujatie vyvrcholí požehnaním a nakoniec sa plážou ozýva hymna Svetových dní mládeže, ktorá je aj mojou hymnou: „Jesus Christ, you are my life.“ Moje srdce je naplnené obrovskou radosťou. V tej chvíli zabúdam na námahu, s ktorou je spojené putovanie Svetovými dňami mládeže. Pre mňa osobne sú už v poradí siedme. A tak Ti ďakujem Pane, že si mojím životom.
O. Jozef Žvanda, 25.07.2013, RIO de JANEIRO