„Teraz nech hovorí Izrael, že Pán je dobrý,
že jeho milosrdenstvo trvá naveky.“ /Ž 118/
Ja v tejto chvíli chcem byť pred vami tým Izraelom a hovoriť: „že Pán je dobrý, že jeho milosrdenstvo trvá na veky,“ chcem vlastne povedať, “Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.” /Mt 5,7/
Pojem milosrdenstva má v Starom zákone dlhé a bohaté dejiny. Musíme si ich pripomenúť, aby tým väčšmi zažiarilo milosrdenstvo, ktoré zjavil Kristus. Starý zákon je plný milosrdenstva, keďže každý jeden Boží vyvolenec istým spôsobom viac – menej zlyhal: Noe, Abrahám, Jakub, Júda Mojžiš, Áron, Dávid, Šalamún, tí všetci zlyhali, Boh im prejaví milosrdenstvo, odpúšťa im. Tak isto odpúšťa celému národu, ktorý takmer stále reptal proti Bohu. Izraelský ľud, keďže vedel, že Boh je milosrdný, /trochu to zneužíval/ po previnení sa obrátil k Bohu, trochu mu pripomenul jeho milosrdenstvo – aby Boh na to nezabudol – a potom ho prosil o odpustenie.
Aby nám milosrdenstvo viac vyniklo, teraz porovnám stvorenie sveta s vykúpením sveta. Teda vonkajšiu činnosť s odpustením. Sväté písmo, /okrem malých výnimiek/ ani veľmi nechváli Boha za to čo stvoril, ale chváli ho za milosrdenstvo. Jeho milosrdenstvo ospevujú najmä žalmy. Čítame:
„Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.“/Ž 118/
Teda oslavujeme Pána preto, že jeho dobrota sa prejavuje v milosrdenstve, nie kvôli tomu že niečo stvoril. /takýchto textov je naozaj veľa/ Stvorenie sveta, v porovnaní s milosrdenstvom, je iba prostriedkom a samotné milosrdenstvo je cieľom, kvôli ktorému bol svet stvorený. Keď sa sv. Ambróza pýtali, prečo Boh stvoril človeka? – odpovedal: aby tu bol ktosi, komu by Boh mohol odpustiť hriechy. Teda aby mohol prejaviť milosrdenstvo. Pekne to naznačuje žalm:
„On múdro stvoril nebesia,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.“ /Ž 136/
Sväté písmo tiež hovorí, že Boh stvoril svet za sedem dní /svet nie je večný/ no Božie milosrdenstvo ako vieme zo žalmu, je prijímané ako večné. Porovnávať stvorenie sveta k milosrdenstvu je tak, ako porovnávať sedem dní, k večnosti.
Pri stvorení sveta sa ani veľmi láska nespomína /aj keď Boh všetko stvoril s láskou/ je tu len podotknuté, že Boh videl to čo stvoril, ako dobré; nanajvýš pri stvorení človeka je uvedené: „bolo to veľmi dobré“. /Gen 1,31/ Inak nič – síce krásne veľkolepé, ale suché. No nie tak, ak sa hovorí o milosrdenstve, tu sa hovorí o manželskej láske medzi Bohom a človekom: „Láskou odvekou som ťa miloval, preto som si ťa milosrdne pritiahol“ (Jer 31, 3). /A je o tom mnoho iných krásnych veršov./
Stvorenie sveta – povieme to ľudský – Boha nič nestalo, no vykúpiť svet a prejaviť mu milosrdenstvo, bolo drahé. Sv. Pavol hovorí: „draho ste boli vykúpení“. /1Kor 7,23/ /Nehovorí: svet bol draho stvorený!/
Ani poslanie, podmaňte si svet – nech je akokoľvek vznešené – nie je najvyššie. Je niečo krajšie a to: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec.“ /Lk 6,36/ Sv. Pavol nás aj povzbudzuje: „Snažte sa však o vyššie dary! A ja vám ukážem ešte lepšiu cestu!“ /1Kor 12,31/ A napíše krásny hymnus o láske, lebo najkrajší prejav lásky je byť milosrdný.
Prečo to spomínam? Viete, niet sa čo diviť, že Boh stvoril svet – aj keď je nádherný, nie je to však nič veľa – ale divné je to, že Boh umyje človekovi nohy, /toto je veľa!/ že nám slúži, trpí za nás. Nás ušetril, ale svojho Syna nie. Podľa Jána Zlatoustého, toto je najdivnejšie, čo Boh urobil. To je Božské! Božské je trpieť za iných, Božské je prejaviť milosrdenstvo. Diabol za teba trpieť nebude – nie je milosrdný. Lebo milosrdenstvo je láska obohatená bolesťou.
Preto milosrdní sú blahoslavení, lebo sú to velikáni. Nie je ťažké sa niečo naučiť, vytvoriť, /ani Bohu to nebolo ťažké/ ťažké je odpustiť. Kto tu machruje, že dokáže urobiť to či ono, koľko zarába, akú má funkciu, titul, úspechy, /to všetko je málo, v porovnaní s milosrdenstvom/ nech ukáže, ako odpustil tým, čo ho urazili, zranili, tým ktorí boli jeho súperi, ktorí mu nepoďakovali, oklamali ho, ktorí ním pohŕdali.
Boh nič väčšie neurobil, ako keď poslal svojho jediného Syna na zem; a jeho Syn nič krajšie nepovedal, ako prvé slová na kríži „Otče odpusť im, lebo nevedia čo robia“. /Lk 23,34/ Vlastne na to prišiel – obhájiť nás pred Bohom. Svätosť to nie je len robiť dobré skutky, ale aj vedieť zlé znášať. Buď milosrdný a dáš človekovi nádej, možnosť začať znova – nemusí ju využiť – ale to už je jeho zodpovednosť, ty si mu tu nádej poskytol.
Byť milosrdným znamená, aby sme za vonkajšími nedostatkami človeka, videli jeho nekonečnú hodnotu. Milosrdenstvo ti otvorí myseľ a srdce pre sympatiu s druhými, schopnosť s nimi trpieť, vžiť sa do ich situácie, schopnosť chápať človeka poza zlo, ktoré koná a podať mu pomocnú ruku. Takto sa milosrdenstvo stáva nevyhnutnou zložkou pri utváraní vzájomných ľudských vzťahov. Ak nebudeš milosrdný, ťažko si získaš priateľov.
Na spravodlivosti si svoje vzťahy nezakladaj, lebo tvoja spravodlivosť je iná, ako tvojho priateľa. Každý vzťah potrebuje priestor a čas /poviem to technicky/ pre „opravu“ a to sa volá milosrdenstvo. Preto je veľmi potrebné udržiavať milosrdnú lásku medzi tými, ktorí sú si blízki: medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi, medzi priateľmi; nesmie však chýbať ani vo výchove, ani v pastorálnej činnosti a hlavne u mňa, ktorý vám toto hovorím. /J/
Milosrdenstvo však neznamená zahrávať sa s hriechom. Odpustenie – a jeho prameň: milosrdenstvo – nikde v evanjeliu neznamená povoľnosť voči zlu, voči pohoršeniu, voči utrpenej krivde, alebo urážke.
Nie je to ani ťarcha, typu: aj tak s tým nič neurobím. Je to čas, v ktorom dávam človekovi šancu. Ako ho niekomu slobodne prejavíš, Boh ti to vráti stonásobne. Vlastne preto si blahoslavený. V istom zmysle si ako Boh – máš možnosť odpúšťať hriechy. Preto si nesťažuj, že ťa niekto oklamal, podviedol, urazil, ponížil. Daj človeku svoje „rozhrešenie“.
Nechci byť super-spravodlivý. Lebo Super-spravodlivosť“ tohto sveta je spravodlivosťou bez milosrdenstva. Môže byť pre nás lákavá, ale pozor, môže byť veľmi krutá a ľahko skĺzne do nespravodlivosti. To nech je ďaleko od nás. Ani Boh nie je spravodlivý na ľudský spôsob /bez milosrdenstva/.
Milosrdenstvo v určitom zmysle sa môže zdať že je v protiklade k božskej spravodlivosti, no ono nie je v protiklade iba je mocnejšie a hlbšie.
Spravodlivosť ani nie je konečnou Božou činnosťou. Kvôli tomu, po ťažkom hriechu obyčajne neumierame, máme čas na pokánie, máme nádej na spásu. /preto ešte žijem/ Ľudia potrebujú nádej a tú im môže dať aj tvoje milosrdenstvo. Dokáž, že láska je silnejšia ako hriech, Ježiš to dokázal – budete dvaja. A ja sľubujem, že sa pridám k vám.
František Kovaľ SJ