Adventná doba (lat. advetnus = príchod, priblíženie), vytvorená podľa vzoru prípravnej doby na Veľkú noc, má dvojaký pôvod.
Od 5. stor. sa v dobe prípravy na Vianoce zdôrazňovalo Božie vtelenie, vďaka ktorému toto obdobie nadobudlo mariánsky charakter.
Na území dnešného Francúzka od 6. stor.
pod vplyvom galsko-írskych mníchov obdobie prípravy na Vianoce začínalo na sviatok
sv. Martina 11. novembra, trvalo šesť týždňov a malo eschatologický charakter, ktorý zdôrazňoval Posledný súd a koniec časov. V stredoveku sa tieto dve tradície navzájom prepojili a od roku 1570 na Západe prevládal rímsky zvyk štyroch adventných týždňov. Počas tohto obdobia si Cirkev pripomína dva príchody: prvý – vtelenie Pána (od 17. do 24. decembra) a druhý príchod Pána na konci časov (od začiatku adventu do 16. decembra).
Advent – čas radostného očakávania
Doba adventu nie je časom pokánia, ale skôr dobou radostného očakávania. Počas adventných nedeľných sv. omší sa podobne ako v období pôstu slávnostné Glória nespieva, má to však iný dôvod ako v pôste. Glória – Sláva Bohu na výsostiach, má na Vianoce zaznieť ako nové posolstvo. Texty bohoslužby slova v tomto období vychádzajú z knihy proroka Izaiáša a evanjelia sa zameriavajú na osobu sv. Jána Krstiteľa. Prorok Izaiáš, Pánov predchodca
sv. Ján Krstiteľ a Panna Mária sú tak troma veľkými postavami adventu. Súčasťou tohto liturgického obdobia sú aj rorátne sv. omše, ktoré sa slávia skoro ráno ešte pred úsvitom, majú svoj pôvod v pôvodne sobotňajšej votívnej sv. omši k úcte Panny Márie, Matky Božej a v súčasnosti zažívajú svoju renesanciu.
Adventný veniec
Má svoj pôvod v protestantskej tradícii a v Katolíckej cirkvi sa udomácnil až v tridsiatych rokoch 20. stor. V pohanskej antike bola väčšina božstiev ozdobovaná vencami uvitých z kvetín, ktoré im boli pripisované. V antike bol tiež zvyk ozdobiť víťaza vavrínovým vencom, čo sa zachovalo až do dnešných čias. Sväté písmo hovorí o používaní vencov ako prejav úcty, radosti a víťazstva. Sám Pán sa stal ozdobnou korunou a nádherným vencom všetkých vetných Izraelitov (Porov. Iz 28, 5). Neskôr sa veniec stal symbolom kráľovskej dôstojnosti, tiež symbolom víťazstva čností a znamením plodnosti. Víťazný veniec, ktorý má rovnaký význam ako koruna, symbolizuje v kresťanskej ikonografii dosiahnutie spásy.
Adventný veniec je znamením nádeje a vzdaním úcty tomu, ktorý prichádza. Svedčia o tom aj krásne vyzdobené vetvičky. Štyri sviece na adventnom venci symbolizujú štyri adventné nedele.
Adventné obdobie, do ktorého práve vstupujeme, nech nás v dnešnej ustráchanej dobe naplní radosťou a pokojom z príchodu Tvorcu ozajstného pokoja.
Jozef Žvanda