…modlí sa Ježiš za svojich učeníkov pri poslednej večeri (Porov. Jn 17, 21). Jeho túžba po jednote vyplýva z toho, čo on sám žije, vyplýva z jeho jednoty so svojim Otcom. Jeho túžba po jednote vyplýva aj z ľudskej prirodzenosti, ktorá je hlboko vrytá do srdca človeka. Ježiš sám najlepšie vie, čo je v človeku.
Jednota je čosi prirodzené, normálne. Napr. jednota údov ľudského tela. Každý z nich je iný, má svoju osobitnú úlohu, no všetky pracujú kompaktne pre jedno, pre človeka. Kompatibilita a funkčnosť jednotlivých orgánov je v podstate zdravím človeka. Aké je dobré, ak je človek zdravý. A podobne to platí pre každú oblasť ľudského života. Vďaka jednote v týchto dňoch slávil úspech aj slovenský hokejový tím. Jednota je prirodzená. Naopak nejednota je neprirodzená, je proti prirodzenému zákonu, ktorý je napísaný v nás. Nejednota ničí vzťahy, je ako rakovina, ktorá zákerne útočí na ľudské telo.
Pán Ježiš tuší, že po jeho návrate k Otcovi, medzi jeho učeníkov, medzi údy Cirkvi, ktorú sám založí, vstúpi nejednota. Preto tak veľmi prosí o jednotu.
Každý z nás má zodpovednosť za budovanie jednoty v spoločnosti, v rodine, v Cirkvi. Práve hriech ničí jednotu. Ak chceme budovať jednotu, musíme ju najprv budovať v sebe samých, musíme sa zbaviť hriechu, ktorý ničí jednotu. Len ak dosiahneme jednotu vo svojom srdci, len potom ju môžeme ponúknuť svetu.
Inšpiráciou k budovaniu jednoty nám môžu byť aj slová bl. Jána XXIII.: „V potrebnom nech je zhoda, v pochybnostiach sloboda a vo všetkom láska.“
o. Jozef Žvanda
(Foto: Internet)