Aj obrovské mesto RIO má niekedy množstvo dôvodov na plač. Musíme si uznať, že väčšina sveta pozná toto brazílske mesto s nádhernou prírodnou scenériou iba z reklamných plagátov, z pohľadníc, či najmodernejšie z Googlu. Mnohí turisti sú fascinovaní návštevou RIA. Cestovné agentúry svojich klientov dovezú na tie najkrajšie časti mesta, kde sa chce človeku od radosti plakať. Na Cukrovej homoli som ešte nebol, ale z diaľky vyzerá krásne. Bol som na Corcovado, bola síce hmla, ale človeku sa chcelo aj tak od radosti plakať. Už viackrát sme cestovali popri slávnej Maracane, kde verím, že moje futbalové srdce od radosti zaplače, lebo veď predsa sa snažím milovať Pána Boha, ľudí a futbal. Dnes sme navštívili benediktínsky kláštor, ukrytý v tieni vysokánskych budov a človeku sa pri vstupe do tejto oázy pokoja chcelo od radosti zaplakať. Samozrejme, že je tu ešte mnoho vecí k videniu, v ktorých turista či pútnik od radosti zaplače. A tak, keď prechádzaš mestom, máš dojem, že RIO plače, od radosti plače.
Keď však prechádzaš RIO-m už nie ako turista, keď sa z teba zrazu stane obyčajný pútnik, ktorý nebýva v trojhviezdičkovom hoteli, unavený pútnik, ktorého tu nedopravila cestovná kancelária, pútnik, ktorý býva v chudobnej štvrti, v ktorej po zotmení hrozí nebezpečenstvo, pútnik, ktorý premožený hladom v úzkych uličkách hľadá záchranu v náhodnom supermarkete, keď sa ocitneš v koži pútnika, zrazu rozpoznáš plač RIA, žalostný plač. V uličkách, nielen zabudnutých naďabíš na chudobných ľudí bez domova. Prekvapí Ťa jeho odvrátená strana – veľká chudoba mesta, hrozba nebezpečenstva, špina, veľký ruch a zhon. Vtedy spoznáš, že RIO plače, trpko plače.
Dnes RIO, verím, že dnes RIO od radosti zaplakalo. Dnes sa totiž na jeho brehoch udialo úžasné stretnutie. Krátko po 19.00 tu boli otvorené Svetové dni mládeže 2013. Už niekoľko dní, ale zvlášť tie posledné dva, ulicami RIA prúdi množstvo, státisícky mladých ľudí, zahalených do národných vlajok, s modrými, zelenými či žltými batohmi na pleciach, s krížikom na hrudi, s úsmevom na perách. Množstvo mladých v uliciach RIA spieva, mnohí sa modlia, mnohí objavujú jeho zákutia. Keď sme dnes večer na slávnej COPACABANE vstupovali do úvodnej svätej omše, keď sme tu vítali putovný kríž Svetových dní mládeže s ikonou Salus populi Romanum – Záchrany rímskeho ľudu, ako sa oficiálne táto ikona nazýva, vtedy, ale aj po celý čas trvania svätej omše RIO plakalo. Z neba na nás padal jemný dážď, v našich srdciach vládla veľká radosť, domáci sa možno trocha triasli od zimy, veď tu máme zimné ročné obdobie, avšak som presvedčený, že v tej chvíli RIO od radosti plakalo. V tej chvíli RIO od radosti plakalo, lebo na pár dní do svojho náručia prijalo pútnikov nového tisícročia, tisícky mladých ľudí z celého sveta, ktorí azda raz aj vďaka skúsenosti evanjelia zažitej v RIU, zažitej vďaka skúsenosti univerzality ľudstva a Cirkvi v RIU 2013, azda raz vďaka tejto skúsenosti vybudujú krajší a lepší svet, ako je ten dnešný.
Som rád, že radostné slzy RIA dnes zavlažili aj moju tvár.
o. Jozef Žvanda, 23.07.2013, Rio de Janeiro