Týmito slovami by azda pozdravili Sao Paulo návštevníci z Talianska. V tieto dni sa to však asi stane skutočnosťou, pretože v uliciach brazílskeho veľkomesta sa začínajú objavovať prví účastníci Svetových dní mládeže (SDM) v Rio de Janeiro 2013. A tak zaiste sem prídu aj mladí z apeninskej čižmy, ktorých horúcu južanskú krv bolo počas SDM vždy vidno a počuť.
Dnes popoludní sa do ulíc Sao Paula vybrali aj mladí Slováci. Únava z dlhej cesty vôbec neprekážala, aby popoludní o 13.00 vstúpili do obrovského mraveniska. Ono je to ľahko povedať ideme, lenže ak ste v cudzom meste, v cudzom veľkomeste, až tak ľahké to nie je. Navyše ak neovládate miestny portugalský jazyk a Brazílčania, až na malé výnimky, neovládajú angličtinu, nuž potom je to sranda. Problém s jazykom a s orientáciou nakoniec pomohla vyriešiť sympatická Brazílčanka, ktorá nielenže dokonale ovládala angličtinu, ale rovnako ako slováčiskovia, aj ona sa chystala do centra mesta. A tak cestovanie spoločným autobusom v peknej tlačenici nakoniec vôbec nebolo nudné. Nato všetko dal zabudnúť pohľad z okna. Nuž aké je to SAO?
Tisícky ľudí, všade ľudia, ľudia a ľudia. A potom autá, autá a autá a domy, šedé domy, vysokánske domy, stovky domov, mnoho bezfarebnej šediny, mesto akosi bez ladu a skladu, mesto rôznych tvárí. Jeho centrum s množstvom obchodov, s množstvom tovaru, ktorých pulty siahajú až do ulice a moderátori s mikrofónmi v rukách, predávači a moderátori v jednej osobe, ktorých hlas z reproduktorov pozýva na lákavé nákupy. Centrum mesta je krásne a čisté, naozaj plné ľudí. Pre vysokánske domy miestnu katedrálu nie je ľahké nájsť. No napokon ju nájdete. Smeruje k nej pekná aleja vysokých paliem. Námestie pred katedrálou je zaplnené ľuďmi. Vo väčšine prípadov sú nedbalo oblečení, mnohí z nich tu na ulici majú svoj domov. Akási pani prichádza a pred katedrálou vyberá oceľový kanálový poklop, pod ktorý je ukrytá jej skriňa s celou garderóbou. Nemá problém a rovno pred nami bez ostychu sa prezlieka. Pred katedrálou s dvoma vežami posedáva množstvo ľudí, je tu aj množstvo policajtov, veľa špiny, asi sa čosi kuje.
Nakoniec sa nám útočiskom stáva katedrála sv. Pavla, kam vstupujeme so zatajeným dychom. A tam nás víta socha zmŕtvychvstalého Krista, zmenšená kópia tej, na ktorú sa tešíme už do Ria. V katedrále nachádzame svoje miesto, pomodlíme sa Korunku k Božiemu milosrdenstvu a potom je rozchod. Katedrála je postavená v neogotickom štýle s troma loďami a nádhernými vytrážami. V prednej časti po pravej strane sa nachádza mohutná mozaika sv. apoštola Pavla. Oproti na druhej strane je rovnako obrovská mozaika Panny Márie s dieťaťom Ježišom. V katedrále je možné nájsť aj výjavy zo života svätých, nájdete tam aj obraz guadalupskej Panny Márie, ktorá tu na juhu Ameriky má obrovskú úctu. Katedrála nie je prázdna, sú tu modliaci sa ľudia a s nimi sme aj my. Aj my sa modlíme. Modlíme sa za seba, modlíme sa za iných, za tých, ktorí nás v týchto dňoch príjmu, modlíme sa za svojich.
Čao SAO by povedal Talian a na rozlúčku Arrivederci. A čo povieme my? Ahoj Sao Paolo, sme radi že sme tu, až na budúce Ti povieme dovidenia.
Jozef Žvanda, Sao Paulo, 12.07.2013