Pán Ježiš sa v úryvku evanjelia podľa Lukáša, ktoré sa číta v nedeľu 23. júna 2013, pýta svojich učeníkov, za koho ho pokladajú, čo si o ňom myslia. Učeníci sú zarazení jeho otázkou na telo. Možno je ľahšie povedať to, čo si o ňom myslia zástupy. Možno čo – to počuli utrúsiť z ich úst, z úst iných. „Ale čo si myslíme o Tebe, Ježišu my? Takúto otázku sme nečakali.“ Nakoniec odpovie Peter: „ Za Božieho Krista“. Šimon Peter správne odpovedá, ale rozumie vôbec tomu, čo práve vyslovil? Náhla Ježišova reakcia, v ktorej ich dôrazne žiadal, aby nikomu o tom nepovedali naznačuje, že nielen ostatní apoštoli, ale ani ten, ktorý toto vyslovil, týmto slovám vôbec nerozumel. A ako im mohol vôbec rozumieť? Mohol rozumieť Ježišovi ten, ktorý neraz sám sebe nerozumel? Mohli mu rozumieť tí, ktorí sami sebe nerozumeli? A tak si možno s apoštolom Petrom aj ostatní jedenásti mohli hovoriť: „Ako mám Pane poznať Teba, keď nepoznám seba?“ Nie nadarmo na priečelí chrámu v Delfách bolo napísané: „Poznaj seba samého!“ Nie nadarmo túto vetu zdôrazňovali svätci, múdri a pokorní ľudia všetkých čias. „Poznaj seba samého!“
Ako však poznať seba, aby som spoznal Teba, Bože? Žalmista dnes spieva: „Bože, ty si môj Boh, už od úsvitu sa viniem k tebe“ (Ž 62, 2). Žalmista tak dosviedča, že on spoznal Boha vďaka tomu, že sa k nemu utiekal už od úsvitu, už od prvého dychu na tomto svete a možno už aj predtým pod materinským srdcom, keď zaňho dýchala jeho matka, keď do svojho srdca vdychovala Božiu vôňu. Tak žalmista už od úsvitu svojho života poznával Boha, od raného detstva. V Bohu tak spoznal svojho Boha, v Bohu tak spoznal aj seba. Tento fakt, že jedine v Bohu môže človek spoznať sám seba, a tak i Boha dosvedčuje aj pápež Bl. Ján Pavol II. Na počiatku svojho pontifikátu napísal: „Práve Kristus Vykupiteľ zjavuje naplno človeka človeku. Človek, ktorý chce naplno pochopiť samého seba, musí sa priblížiť ku Kristovi, musí sa priblížiť ku Kristovi aj so svojim nepokojom a neistotou, so svojou slabosťou a hriešnosťou, so svojim životom a smrťou (RH 10).“
Učeníci dnes ešte nerozumejú slovám, ktoré vyslovil Peter. Preto Ježiš trvá na tom, aby mlčali a zároveň hovorí o svojom umučení, smrti a zmŕtvychvstaní. Učeníci potrebujú ešte čas, aby spoznali Ježiša a potom aj seba. Potrebujú ešte prejsť tajomstvom utrpenia Veľkého piatku, ale aj tajomstvom Veľkej noci a Zoslania Ducha Svätého. Nie je toto aj naša cesta? Ak sa nám v živote darí, nie vždy si spomenieme na Ježiša. Často až keď príde utrpenie, až vtedy sa k nemu utiekame. Často až v utrpení objavíme Jeho a objavíme seba.
Pane, ako mám poznať Teba, keď nepoznám seba?
Anthony de Mello zachytáva nasledujúci rozhovor. Žiak sa pýta svojho majstra: „Ako sa stať veľkým človekom, ako ste vy?“ A majster odpovedal: „Načo byť veľkým?“ povedal majster. „Byť človekom je dosť veľký úspech.“
Čo vlastne znamená byť človekom? Kto vlastne som?
„Pane, prosím, daj mi spoznať Teba, aby som spoznal seba.”
Jozef Žvanda