Víkend pred začiatkom letného semestra, 10.-12.2.2012, organizovalo Spoločenstvo pri KU víkendovku s názvom Zrelosť kresťana. Bol to ten správny čas na zábavu, spoznávanie sa ale predovšetkým na čerpanie. Víkendovku sme začali svätou omšou. Nasledovala večera a zábavný program. Cieľom bolo viac sa spoznať a upevňovať vzťahy. My sme túto výzvu naplno využili a nenechali sme sa odradiť ani zamrznutou vodou.
V sobotu nás čakali štyri veľmi zaujímavé prednášky. V prvej nás Gabo Fidrík oboznámil so všetkým čo by naše spoločenstvo malo mať, teda o jeho histórií, cieli, hodnotách a vízii. Spoločenstvo prirovnal k autobusu, pretože každý cestujúci musí vedieť kam tento autobus ide, aby sa nedostal niekam, kam nechce. Ďalšia prednáška bola zameraná na motivačné dary. Michal Loncko nás ubezpečil, že každý má svoje dary a je dobré ich poznať a rozvíjať. Postupne sme si tieto dary prechádzali a hľadali tie svoje. Po obede nasledovala prednáška o osobnej modlitbe, ktorú viedol Tomáš Mikovíny. Poukázal na to, aké je dôležité tráviť čas s Bohom. Vyhradiť si pár minút cez deň špeciálne pre Neho.
Modlitba by mala pozostávať zo stíšenia sa, čítania Svätého písma a meditovania. Pomôcť nám pritom môže aj modlitbový denník. Poslednú prednášku mal pozvaný hosť Braňo Škripek. Rozprával o tom ako by sme mali prejsť od duchovného dieťaťa, ktoré len prijíma ku dospelému kresťanovi, ktorí je schopný dávať z toho, čo načerpal. Prijatím Boha za svojho Otca sme dostali nové postavenie pred Ním. Stali sme sa nositeľmi Kristovej moci, dostali sme nebeské občianstvo, ale máme aj nového nepriateľa. Tento nepriateľ bol predtým naším kamarátom, teraz je nepriateľom, ale nesmieme sa ho báť. Máme mocné zbrane, ktoré na neho naozaj účinkujú. Okrem nepriateľa máme aj nového učiteľa. Je ním Duch Svätý. Mali by sme sa s Ním o všetkom radiť, nebáť sa chodiť k Nemu po radu. Bola to veľmi hodnotná prednáška, ktorá sa dotkla každého. Deň sme zavŕšili večerom chvál. Čas víkendovky bol časom, kedy nikto neodišiel taký istý ako prišiel. Som vďačná za to, že aj ja som tam mohla byť.
Monika, Mária, Katarína, študentky PF KU