V Brazílii v týchto dňoch prebiehajú Majstrovstvá sveta vo futbale, ktoré už prešli do svojej osemfinálovej časti. Šestnásť najúspešnejších tímov, ktoré postúpili zo základnej časti teraz vo vyraďovacej fáze bojuje o postup do ešte užšej skupiny. V jednotlivých zápasoch, ktorým nechýba napätie a dráma hráči predvádzajú svoje majstrovstvo. Ukazuje sa, že okrem ich vynikajúcej kondície a skvelej techniky dôležitú úlohu zohráva aj samotná psychika hráčov, trénerov a celého realizačného tímu. Veľké napätie totiž zväzuje ruky a nohy. Možno aj práve preto zo súťaže predčasne vypadli výborné tímy, ktoré však zdá sa, že nezvládli spomínanú psychickú stránku. A tak sa ukazuje, že okrem fyzickej kondície a futbalovej techniky musí kráčať ruka v ruke aj psychická a duševná stránka človeka.
Aký to má súvis so slávnosťou sv. apoštolov Petra a Pavla? Obaja sa stali piliermi Cirkvi, obaja sa stali svedkami Kristovho pozemského života, smrti a zmŕtvychvstania, aj keď apoštol Pavol osobne pozemského Ježiša nezažil. V istej chvíli sa ich však Ježiš dotkol.
Ty si Peter! Pas moje ovce!
Apoštol Peter, vlastným menom Šimon, bol jednoduchým rybárom, ktorého si Ježiš povolal od rybárskej siete. Nasledovanie Ježiša ho stálo množstvo síl. Nadšene kráčal za ním, no neraz aj zlyhal. Bol však veľmi citlivý na vanutie Božieho Ducha. „Ku komu by sme išli. Ty máš slová večného života“, to povedal Šimon Peter na záver Ježišovej reči v kafarnaumskej synagóge. Tam mnohí učeníci Ježiša opustili, lebo nedokázali prijať slovo, keď im Ježiš hovoril o svojom tele a o svojej krvi ako o pokrme pre večný život. Ani Šimon Peter týmto slovám nechápal, ale Ježiša neopustil, dôveroval mu (Porov. 6, 22-69). Pri Cézarei Filipovej jediný z apoštolov dokázal vyznať: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Aj preto mu práve na tomto mieste odovzdal Ježiš dôležitý úrad: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev“ (Porov. Mt 16, 13-19). A krátko pred svojim návratom do neba zmŕtvychvstalý Ježiš tento úrad ešte raz potvrdil, keď Petrovi tri krát povedal: „Pas moje ovce“ (Porov. Jn 21, 15-19)! Apoštol Peter je tak skalou Cirkvi, v Cirkvi je nositeľom úradu, je kormidelníkom lodičky Cirkvi. Dnes ma v rukách kormidlo pápež František a v tomto úrade mu pomáhajú biskupi, kňazi, diakoni, zasvätené osoby, veriaci laici a mnohé inštitúcie Cirkvi. Apoštol Peter tak reprezentuje úrad a štruktúru Cirkvi, bez ktorej táto inštitúcia nemôže jestvovať.
Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?
Je tu však ešte apoštol Pavol. Aká je jeho úloha? Šavlovi, ktorý bol fanaticky negatívne naladený voči kresťanom sa na ceste do Damasku zjavuje zmŕtvychvstalý Kristus. Toto stretnutie navždy poznačí Šavla, z ktorého sa stáva Pavol, apoštol Pavol, ktorý túto osobnú skúsenosť a radostnú zvesť Evanjelia zanesie až na kraj sveta. Vďaka nemu aj naši predkovia prijali evanjelium a naša Európa mohla byť kultivovaná semenom Božieho slova. Apoštol Pavol pre hlásanie evanjelia veľa vytrpel a zanechal nám listy, ktoré sú dodnes pre nás jadrom kresťanskej náuky. Apoštol Pavol tak reprezentuje charizmu, dielo Ducha Svätého, ktorý obdarúva Cirkev mnohými darmi, vďaka čomu môže Cirkev rásť a vzmáhať sa. Vďaka svojej charizme, dokáže Cirkev načúvať znameniam čias a správne na nich reagovať.
Úrad a charizma ruka v ruke
Tak ako na dosiahnutie úspechu vo futbale nestačí iba dobrá fyzická kondícia, ale nesmiernu dôležitosť zohráva aj jej duševná a duchovná stránka človeka, tak ani v Cirkvi nemôže byť od seba oddelený úrad a charizma. Tí, ktorí v Cirkvi reprezentujú úrad, potrebujú v pokore načúvať charizme Božieho ľudu. Sv. Benedikt mal vo svojej regule zásadu: Pri riešení dôležitých vecí vypočuť aj najmenšieho. Je potrebné, aby pápež, biskupi a kňazi načúvali hlasu Božieho ľudu. Len vtedy sa pre nich stanu otcami a nebudú pánmi. Na strane druhej tí, ktorí sú obdarení charizmou, darmi, mladí, starí, jednoduchí ľudia, ale aj vzdelaní ľudia, muži či ženy, tí ktorí chcú byť Cirkvi a spoločnosti na osoh, tí zase potrebujú v pokore komunikovať s tými, ktorí v Cirkvi reprezentujú úrad, s pápežom, s biskupmi s kňazmi. Všetci potrebujú spolu komunikovať, modliť, zdieľať sa a spolupracovať. Jedine toto je správna cesta Cirkvi. Tak po nej kráčali, aj napriek svojim odlišnostiam aj dvaja veľkí apoštoli sv. Peter a sv. Pavol.
Jozef Žvanda