Akou zvláštnou školou života prechádzame spoločne už dva roky. Od 23. decembra 2020 až do Veľkonočnej nedele, 4. apríla 2021, boli zatvorené všetky kostoly. Keď sme v tú nedeľu mohli opäť vstúpiť do nášho chrámu, na tvárach mnohých z Vás sa objavili slzy. Či možno zabudnúť na tieto slzy?
Akou zvláštnou školou života prechádzame už dva roky, aká zvláštna Božia pedagogika. No čo povedať na zvláštnu Božiu pedagogiku, ktorá súvisí s Izraelským národom? Ako pochopiť otroctvo Izraelského národa v Egypte? Ako mohol zabudnúť Egypt na svojho chlebodarcu, Živiteľa zeme – Sáfenata Paneácha, Jozefa Egyptského? Ako pochopiť sedemdesiatročné babylonské zajatie? Ako pochopiť zbúranie pýchy Izraela, Jeruzalemského chrámu v roku 70 po Kr.? A ako pochopiť Auschwitz? Kde bol vtedy Boh? Akou zvláštnou školou života prechádza počas celých stáročí vyvolený ľud, Izrael…
„Čítali z knihy Božieho zákona, stať za staťou, vykladali zmysel a vysvetľovali, čo sa čítalo. Miestodržiteľ Nehemiáš, kňaz a zákonník Ezdráš a leviti, čo poúčali ľud, povedali všetkému ľudu: „Dnešný deň je zasvätený Pánovi, nášmu Bohu. Nežiaľte a neplačte!“ Lebo všetok ľud plakal, keď počul slová zákona“ (Neh 8, 8-9). „Všetok ľud plakal, keď počul Slová zákona.“
Židia po návrate z Babylonského zajatia počúvajú slová zákona, Božie slovo, od ktorého sa na dlhé roky odlúčili. Počúvajú slová zákona ináč, nie iba ušami a plačú, lebo Božie slovo im zrazu otvára oči, pomaly začínajú chápať, prečo toto všetko. Jedno sú si však istí, že ak Boh na nich na dlhé roky dopustil veľké utrpenie, predsa na svoj ľud nikdy nezabudol, ale po sedemdesiatich rokoch ho priviedol späť domov, na Sion. Dnes, keď počúvajú Božie slovo, od radosti plačú, Boh, ich Boh je živým Bohom, Bohom Abraháma, Izáka a Jakuba, je to živý Boh, ktorý vedie svoj ľud aj naprieč tmavými dolinami. To je ich skúsenosť. Preto sa ľud už nemusí báť, už sa nemusí báť.
Akou zvláštnou školou života celými dejinami prechádza Izrael, akou zvláštnou školou života prechádzame aj my. Prečo tie dva posledné roky? A prečo na nekonečne dlhý čas zavreté chrámy? To by nás predtým ani vo sne nenapadlo. No dnes aj my počúvame Božie slovo, nie iba ušami, lež sústredene srdcom, počúvame o Ježišovi, ktorý podľa svojho zvyku aj dnes vstúpil vo svojom rodnom meste do synagógy, aby čítal Božie slovo, aby sa nad ním zamýšľal, aby ho vysvetľoval. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“ Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ (Lk 4, 18-21)
Celé dejiny, už nielen Izraela, ale celého ľudstva, smerujú k nemu, k Ježišovi. On je ten, po ktorom už z diaľky rokov túžil Boží ľud, o ktorom hovorili proroci a v ktorom sa všetko napĺňa. „V ňom povedal Boh ľudstvu už všetko, už nám viacej nemá čo povedať,“ hovorí svätý Ján z Kríža. Skrze neho, Božieho Baránka, začíname chápať súvislosti, aj keď ich celkom pochopíme až vo večnosti. Nevieme, prečo toto všetko Boh dopustil, no vieme, že skrze neho, Božieho Syna, nám ponúka záchranu a ponúka nám aj riešenie. Preto je dobré poznať Ježiša Krista, je dobré spoznávať ho cez Božie slovo v rozjímavom čítaní, doma v tichu, v spoločenstve. Je dobré čítať Božie slovo, či už z klasickej knihy alebo prostredníctvom aplikácie, lebo skrze tieto rôzne texty inšpirovaných biblických spisov môžeme už teraz čiastočne pochopiť, prečo sa to stalo Izraelskému národu, prečo sa to stalo nám a prečo sa nám môžu stáť aj iné veci, a čo s tým.
Čítanie Božieho slova nám môže pomôcť pochopiť mnohé okolnosti nášho života. Sv. Apoštol Pavol vo svojom 1. Liste Korinťanom dnes prirovnáva nás kresťanov k mystickému Kristovmu telu, kde Kristus je hlavou tela a my sme jeho údmi, kde ruka nemôže povedať nohe nepotrebujem ťa, a ani oko uchu, nepotrebujem ťa. Kde každý z nás má svoje miesto a každý z nás je potrebný. A tak prostredníctvom apoštola Pavla môžeme spoznať, že Božie slovo je stále živé, že stále trvá jeho dnes, a preto je stále aktuálne. Boh dopúšťa, ale neopúšťa, dáva nám svoje slovo, ako svetlo pre naše chodníky a posiela k nám na zem svoje Večné Slovo, Ježiša Krista, aby aj keď do nášho života vstúpia ťažšie veci a tmavé dni: „…aby hlásal evanjelium chudobným, aby oznámil zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; aby utláčaných prepustil na slobodu a ohlásil Pánov milostivý rok.“
Akou zvláštnou školou života prechádzame spoločne už dva roky, však? Koľko nás však tá náročná škola naučila a koľko sme sa toho o sebe dozvedeli, veci, ktoré nám predtým boli skryté…
Jozef Žvanda
Foto: Internet