Slovo, slovo, slovo, Slovania, Slovania, Slovania, Sv. Cyril a Metod, slovanskí vierozvestovia, Sv. Cyril a Metod, slovanskí vierozvestovia, Sv. Cyril a Metod, slovanskí vierozvestovia, Slovania, Slovensko, Slovensko, Slovensko… Slovo
Náš národ pod Tatrami je nositeľom hrdého slova a to slovo znie: slovo, slovo, slovo. Slovo, zrozumiteľné slovo, slovo, ktoré v materinskej reči chápalo aj dieťatko v maminom náručí a chápala ho aj samotná mama, otec, dcéra a syn, králi a aj ich poddaní, toto slovo a jeho rast a jeho chápanie vo svetle Božieho slova, s týmto chápajúcim Božím slovom prišli k nám na územie našich predkov v roku 863 po Kr. svätci dnešného dňa, pre nás nesmierne dôležití slovanskí apoštoli, dvaja pokorní, vzdelaní a zbožní solúnski bratia sv. Cyril a Metod. Prišli k nám z Pavlovho mesta, zo Solúna, aby nám hlásali Božie slovo v jazyku našich predkov, v jazyku starých Slovienov, aby oni toto slovo, toto Božie slovo konečne začali chápať, aby mu porozumeli, aby toto Božie slovo, Večné Slovo, ktoré bolo na počiatku u Otca, Slovo, ktoré sa stalo telom, aby toto večné Slovo pretváralo ich život, vzťahy, rodiny, krajinu, aby nás toto Večné Slovo oslobodilo, aby nás oslobodilo od hriechu, aby sme sa stali naplno slobodnými ľuďmi, aby sme raz, pod dlhých stovkách rokov, my, ich potomkovia, mohli sme žiť vo svojej vlastnej slobodnej krajine a slobodne žiť svoj život, slobodne vyznávať svoju vieru, slobodne plodiť a vychovávať svoje deti a chváliť dobrého Boha za všetko, chváliť ho za všetko. A chváliť ho aj za to, že sa k nám, k maličkému národu pod Tatrami, chystá v septembri tohto roku námestník Ježiša Krista na zemi, pápež František.
Či už si to uvedomujeme alebo nie, či to prijímame alebo nie, už len naše meno Slováci nás utvrdzuje v tom, že naša identita, identita nášho národa je ukrytá a vychádza zo slova, nie z obyčajného slova, ale z Božieho slova, ktoré počas stáročí a aj dnes formovalo a stále formuje dušu nášho národa, Božie slovo, ktoré je v génoch nášho národa, odkiaľ ho nemožno vypudiť. Bez Božieho slova sa totiž, či už si to uvedomujeme alebo nie, bez Božieho slova, sa náš národ pod Tatrami stráca a mení v nevýraznú šedú a beztvarú a nenávistnú masu, ktorú ničí sebastredný konzum. Bez Božieho slova, bez načúvania Božiemu slovu, bez života podľa Božieho slova, sa stráca aj každý iný národ, stráca sa aj Európa a svet. Európa a zvlášť Európska Únia ako výkvet demokracie, sa zrodila z milosti a sily Božieho slova. Bez Božieho slova a zachovávania mravných hodnôt sa však EU mení na sebastredný a sebazničujúci spolok sexuálov ďaleko odtrhnutých od reality sveta a skutočného života, kde už vo svetle nenávistnej gender ideológie muž nevie, že je mužom, žena nevie, že je ženou, nešťastní ľudia neschopní žiť skutočný a ozajstný život, neschopní darovať sa bratom a sestrám, zvlášť tým najslabším. Európska Únia, teda aj my, ako by sme nepoznali iné problémy, iba problémy sexuálov, zatiaľ čo nevieme obrániť mladé rodiny, rodiny s deťmi, ktorí vychovávajú budúcich daňových poplatníkov, nevieme obrániť starých a chorých ľudí, nevieme, resp. nechceme zastaviť vojnu v Sýrii, na blízkom Východe či v Subsaharskej Sahare. Naopak na každom kroku sa šíri totalita tolerancie, ktorá dokáže všetko relativizovať a tolerovať, len nie rodiaci sa život, nie zdravé rodiny, nie kresťanov, nie prenasledovaných kresťanov. A tak sa zdá, že sa z našej krajiny a z Európskej Únie, až na Maďarov a Poliakov, rodí tak, ako to kedysi spieval náš slávny Elán, rodí sa Spolok Cvokov.
Nie však kvôli Spolku cvokov k nám prišli slovanskí vierozvestovia, nie kvôli spolku cvokov k nám príde Pápež František. Ak k nám pred rokmi prišli sv. Cyril a Metod, ak k nám má prísť pápež František, tak z jediného dôvodu: „Hlásať Božie slovo, ktoré pretvára ľudské srdcia v dobro, v lásku, spoločenstvo, rodinu a v jedno bratstvo, v pokoj a dobro pre všetkých, nielen pre hŕstku vyvolených. Tak o tom napísal sv. Konštantín – sv. Cyril v slávnom Proglase, ktorý uvádza do reči našich predkov Slovienov preklad Evanjelia podľa Jána a ktorým ukončím naše dnešné spoločné uvažovanie.
Proglas
Evanjeliu svätému som Predslovom: ako nám dávno sľubovali proroci,
prichádza Kristus zhromažďovať národy, pretože svieti svetlom svetu celému. To v našom siedmom tisícročí stalo sa. Bo slepým oni sľúbili, že uvidia, a hluchí, ajhľa, Slovo Písma počujú, lebo je Boha poznať totiž potrebné. A preto čujte, čujte toto, Slovieni: dar tento drahý vám Boh z lásky daroval, dar Boží darom spravodlivej čiastky je, dar dušiam vašim, čo sa nikdy neskazí, dušiam tých ľudí, ktorí vďačné prijmú ho. Matúš i Marek s ním a s Lukášom i Ján národy všetky takto učia hovoriac:
Všetci, čo chcete svoje duše krásnym i uzrieť, a všetci po radosti túžiaci, túžiaci temno hriechu navždy zapudiť i sveta tohto hniloby sa pozbaviť i rajský život pre seba zas objaviť i horiacemu ohňu navždy uniknúť, počujte, čo vám vlastný rozum hovorí, počujte všetci, celý národ sloviensky, počujte Slovo, od Boha vám zoslané, Slovo, čo hladné ľudské duše nakŕmi, Slovo, čo um aj srdce vaše posilní, Slovo, čo Boha poznávať vás pripraví.
Tak ako radosť nezasvitne bez svetla, by oko celý Boží svet v ňom uzrelo, bo všetko nie je krásne ani zreteľné, tak ani duša, žiadna duša bez písmen vedomia nemá o tom Božom zákone, zákone knižnom, o zákone duchovnom, zákone, cezeň Boží raj sa zjavuje.
Bo ktorý sluch, čo hrozný rachot hromový nepočuje, stáť bude v bázni pred Pánom? Bo taký čuch, čo vôňu kvetu nevníma, akože môže zázrak Boží pochopiť? Bo také ústa, ktoré sladkosť necítia, človeka činia, akoby bol z kameňa.
Slovo, slovo, slovo, Slovania, Slovania, Slovania, Sv. Cyril a Metod, slovanskí vierozvestovia, Sv. Cyril a Metod, slovanskí vierozvestovia, Sv. Cyril a Metod, slovanskí vierozvestovia, Slovania, Slovensko, Slovensko, Slovensko… Slovo, nie spolok cvokov, ale Slovania, Slováci, ktorí majú svojim životom vo svetle Božieho slova zaorať hlbokú brázdu pokoja na hrdej európskej hrude.
Jozef Žvanda