„S rozžialenou dušou som vzdychal a plakal. A vzlykavo som sa začal modliť: „Pane, ty si spravodlivý a spravodlivé sú všetky tvoje skutky. Všetky tvoje cesty sú milosrdenstvo a pravda; ty súdiš svet. A teraz, Pane, spomeň si na mňa; zhliadni na mňa a netrestaj ma za moje hriechy a za moju nedbalosť ani za hriechy a nedbalosť mojich rodičov, ktorými sa previnili proti tebe.“
„V ten istý deň aj Sára, dcéra Raguela, čo býval v médskom meste Ekbatany… s rukami vystretými k obloku vrúcne modlila: „Zvelebený si, Pane, Bože milosrdný, a zvelebené je tvoje sväté a úctyhodné meno naveky.“ (Tob 3, 1-17)
Spravodlivý Tobi vzlyká nad svojim osudom, odovzdáva sa do rúk Boha a prosí ho, aby ho už z tohto sveta zobral, lebo už nedokáže niesť toto utrpenie. Vypočuje ho Boh? Rovnako aj spravodlivá Sára, dcéra Raguela, ktorej sa dostáva potupy od vlastnej slúžky, prosí Boha, aby stál pri nej. Vypočuje ju Boh?
V jednom zo zamyslení som u emeritného pápeža Benedikta XVI. našiel aj nasledujúcu odpoveď. „Čo pre mňa znamená Ježiš Kristus? V Ježišovi Kristovi môžeme vytušiť, čím je Boh a čím je človek. Boh je taký, ako sa prejavil v Ježišovi Kristovi. Boh nie je čisto nekonečná priepasť alebo nekonečná výška, ktorá všetko podopiera, ale sám nikdy nevstupuje do toho, čo je konečné. Boh nie je iba nekonečná vzdialenosť, ale aj nekonečná blízkosť. Človek sa mu môže zdôveriť, môže s ním hovoriť: On počúva, vidí, miluje. Aj keď je mimo času, predsa čas má: aj pre mňa. Prejavil sa v človekovi Ježišovi, a to bez toho, aby sa v ňom rozplynul, pretože Ježiš je s ním jedno a predsa mu zároveň hovorí: Otče. Boh zostáva ten, ktorý nekonečne presahuje všetko viditeľné. Možno ho poznať iba prostredníctvom Ježišovej modlitby v samote, prostredníctvom jeho oslovovania menom Otec; a súčasne je v tomto oslovení Otec úzko spätý s nami.
Druhá stránka vyzerá asi takto: Človek je taký, že nedokáže vystáť úplne dobrého, naozaj spravodlivého, naozaj milujúceho človeka, ktorý nepácha žiadnu neprávosť. Iba na okamih sa zdá, akoby sa na tomto svete dôvera oplácala dôverou, spravodlivosť spravodlivosťou a láska láskou. Čochvíľa sa však vstáva rušivým ten, ktorý toto všetko sám čistým spôsobom stelesňuje. Človek križuje človeka, toho, ktorý naozaj ním je. Taký je človek. Taký som ja – toto je hrôzu budiace poznanie, ktoré nás prepadne pri pohľade na ukrižovaného Krista. Popritom je tu však ešte iný poznatok: Človek je tá bytosť, ktorá je schopná byť výrazom samého Boha.“
Text a foto: Jozef Žvanda