Dňa 10. októbra 2020 bol v Assisi blahorečený taliansky mladík, náš súčasník, ktorý zomrel iba pätnásť ročný na agresívnu formu leukémie dňa 12. októbra 2006. Jeho kratučký život bol však veľmi intenzívny a autentický. Narodil sa 3. mája 1991 v Londýne, kde sa nachádzali rodičia z pracovných dôvodov, no celý život prežil v Miláne. Odkedy bol sedemročný prvýkrát na svätom prijímaní, nikdy nevynechal svätú omšu ani sväté prijímanie, pričom vždy zotrvával pred alebo po svätej omši na adorácii pred Sviatosťou Oltárnou. Panna Mária bola jeho veľkou dôverníčkou, zasvätil sa jej a každý deň sa modlil posvätný ruženec, čo iste prispelo k tomu, že sa z neho stal taký výnimočný, čistý, obdivovaný a obľúbený mládenec, hoci sa našli aj chlapci, ktorí sa mu pre jeho živú vieru posmievali.
Karol, nadaný i pekný kučeravý chlapec s nadpriemernou inteligenciou, ktorý rád športoval a chodieval na prechádzky do prírody so svojimi psami, bol výnimočne talentovaný na informatiku, takže nielen jeho priatelia, ale aj dospelí, vyštudovaní informatici ho pokladali za génia, užasnutí z jeho schopnosti chápať tajomstvá informatiky. K jeho mnohým záujmom patrilo predovšetkým programovanie, filmovanie, vytváranie webových stránok, komiksov a to všetko dával do služby evanjelizácie a katechézy. Spravoval tiež farskú internetovú stránku. Popri tom sa venoval dobrovoľníctvu medzi núdznymi, deťmi a seniormi.
Eucharistia je diaľnica do neba
„Mojím životným programom je byť stále zjednotený s Ježišom“, zapísal si do denníka v deň prvého svätého prijímania. Eucharistiu nazval „svojou diaľnicou do neba“ a veľmi účinný prostriedok, aby človek realizoval ten jedinečný a neopakovateľný plán, ktorý má Boh s každým človekom. Tiež si zapísal: „Keď sa vystavíte slnku, opálite sa. Ale keď stojíte pred eucharistickým Ježišom, stanete sa svätými“. Na počítači zhotovil výstavu eucharistických zázrakov. Tieto zázraky sú vlastne nadpozemské Božie zásahy, ktorých cieľom je potvrdiť vieru v reálnu, skutočnú prítomnosť Tela a Krvi Pána Ježiša v Eucharistii. Pán ich dáva ako viditeľné znamenie všetkým: vo väčšine prípadov biela hostia začala mať celkom bez ľudského zásahu červené škvrny. Prieskumy odborníkov zistili, že ide o ľudskú krv priamo zo srdca – a to človeka, ktorý prežíva nesmierne bolesti.
Karola viedla k tvorbe výstavy skúsenosť, že ľudia sa príliš sústreďujú na materiálne veci a tým strácajú zmysel pre nadprirodzené duchovné bohatstvá, ktoré nám nechal Pán vo sviatostiach. Táto výstava už navštívila farnosti vo všetkých piatich kontinentoch, viaceré mariánske svätyne a priniesla veľké duchovné ovocie. Pre Karola bola reálna prítomnosť Pána Ježiša v Eucharistii neuveriteľným tajomstvom: „Sme šťastnejší ako ľudia, ktorí sa pred dvetisíc rokmi stretli s Ježišom, nám stačí navštíviť kostol – ten je pre nás Jeruzalemom.“ Výstava sa dá dodnes pozrieť na internetovej stránke http://www.miracolieucaristici.org. Je možné pozrieť si ju nielen v talianskom, ale aj v ďalších 16 jazykoch. V slovenčine vyšla knižne, vydalo ju Štúdio Lux v roku 2017.
Karolovi bol veľmi sympatický apoštol Ján, učeník, ktorého Ježiš miloval a ktorý si počas poslednej večere sklonil hlavu na Ježišovo Srdce. V tomto geste videl Karol pozvanie Pána Ježiša určené pre všetkých ľudí, aby sa stali jeho dôvernými priateľmi tak ako Ján. Je to možné prostredníctvom Eucharistie. „Všetci sme povolaní byť ako Ján milovanými učeníkmi Ježiša, zjednotení s Ježišovým eucharistickým Srdcom.“ Podľa Karola nemôžeme ignorovať Ježišovo pozvanie zjednotiť sa s ním prostredníctvom Eucharistie.
Sme originály, nie fotokópie
Popri Eucharistii ako diaľnici do neba povedal Karol ďalší výrok hodný zamyslenia: „Všetci sa rodíme ako originály, ale mnohí zomierajú ako fotokópie.“ Ponúkol aj návod, ako si zachovať svoju originalitu: denne konfrontovať svoje správanie s Božím Slovom, používať ho ako duchovný kompas, či ideme správnym smerom.
Vnútorný pohľad obrátený na Ježiša mu dával radosť a veselosť. Sám sa vyslovil, že: „šťastie je pohľad obrátený na Boha, smútok je pohľad obrátený na seba.“
Ako teenager sa neprejavoval vždy dokonalým spôsobom, svedčia o tom poznámky od učiteľov: „Acutis vyrušoval,… Acutis šaškoval,…“ A predsa sa nechal stvárniť Božím Slovom natoľko, že ako 15-ročný prijal bolesti agresívnej leukémie i smrť so svojou typickou veselosťou. Keď sa o svojej nevyliečiteľnej chorobe dozvedel, povedal, že Pán mu posiela budík. Odvtedy žil iba desať dní. Bolesti obetoval za pápeža a Cirkev.
Svetoznáme mesto Assisi spája dvoch svätcov: Františka spred 800 rokov a nášho súčasníka Karola: na pohľad tak veľmi odlišných spája „červená niť“ – to, že obaja boli zamilovaní do Pána Ježiša prítomného v Eucharistii – chlebe, ktorý nám bol daný, aby sme mali život a mali ho hojnejšie (Jn 10, 10) a tiež ich spája to, že sa nechávali stvárňovať podľa Božieho Slova.
Karol je svedkom, že aj v tejto dobe počítačov, facebookov, instagramov, whatsappov je možné stať sa svätým a to veľmi rýchlo – vďaka „diaľnici do neba“ a ďalším prostriedkom, ktoré dáva Boh vo svojej láske k dispozícii nám všetkým. Že veselosť, úplná normálnosť, rozvíjanie vlastných talentov idú so svätosťou ruka v ruke.
Karolov veselý život i rýchle blahorečenie poukazuje aj na pravdivosť slov pápeža Benedikta XVI., ktoré povedal počas inauguračnej kázne, keď bol zvolený za pápeža, 24. apríla 2005: „Možno aj my máme istým spôsobom strach nechať úplne vstúpiť Krista do nás a úplne sa mu otvoriť. Bojíme sa snáď, že by nám mohol vziať niečo z nášho života, čo robí náš život krásnym? Neriskujeme, že budeme pozbavení slobody? Nie! Kto nechá vstúpiť Krista, nič nestráca, absolútne nič z toho, čo robí život slobodným, krásnym a veľkým.
Iba v tomto priateľstve s Ježišom sa otvára brána života. Iba v tomto priateľstve sa skutočne otvárajú veľké možnosti byť človekom… S veľkým odhodlaním a zápalom vám, milí mladí priatelia, chcem povedať: Nebojte sa Krista! Nič vám nevezme a dá vám všetko. Kto sa jemu dá, dostane naspäť stokrát viac. Áno, otvorte, otvorte dokorán dvere Kristovi a tak nájdete pravý život.“
s. Margita OSF, ThLic. PaedDr. Anna Baroková PhD.
Foto: Internet