Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.
Dnes, na slávnosť Kristovho Najsvätejšieho Tela a Krvi sa v evanjeliu dostávame do Kafarnaumskej synagógy k Ježišovej reči o Eucharistii, ku ktorej prichádza Ježiš spontánne hneď potom, ako zázračne nasýti veľké zástupy a oni sa ho chcú zmocniť a urobiť ho svojim kráľom. Nuž, kto by nechcel mať takéhoto kráľa, vládcu, ktorý mu zadarmo a bez akejkoľvek námahy bude dávať chlieb? A kto by svojho chlebodarcu nenosil na rukách?
Kto je moje telo a pije moju krv, má život…
Ježiš zadarmo nasýtil zástupy chlebom, ale toto nie je jeho poslanie. Neprichádza na tento svet, len aby sýtil naše žalúdky, aby nás zázračne uzdravil z chorôb, aby zázračne riešil naše problémy. Ježiš prichádza na tento svet pre život, aby sme náš život mohli žiť v plnosti, aby sme raz mohli žiť večný život. Preto, ak dáva zadarmo chlieb, nuž nie je to chlieb pre žalúdok. O tomto fyzickom pokrme bude platiť až do skončenia vekov: „V pote tváre budeš jesť svoj chlieb“. V pote tváre si človek zarába na chlieb, ale tento fyzicky chlieb, ako plod zeme a práce ľudských rúk, nezabráni tomu, aby človek nezomrel. Fyzicky chlieb, ktorý žiaľ mnohým ľuďom chýba, zatiaľ čo my ho niekedy vyhadzujeme do kontajnerov, tento fyzický chlieb nás nezachráni pred smrťou. Pred smrťou, pred večnou smrťou, nás však zachráni iný chlieb, Ježišov chlieb, Eucharistia, jeho Telo a jeho Krv. Lebo Ježiš vraví: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.“ Už v tomto živote možno spozorovať, že Ježišove slová platia. Totiž tam, kde sa prijíma Ježišov pokrm, tam, kde sa žije z Eucharistie, tam napriek všetkým ťažkostiam a problémom vládne život, tam sa žije život, tam sa prijíma život, tam sa chráni život, tam je život v úcte. Platí teda: „Kto je moje telo a pije moju krv, má život, má večný život, už teraz žije večný život.“
„Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život…“
Prirodzene toto slovo bolo Ježišovým poslucháčom nezrozumiteľné. Jesť jeho telo a piť jeho krv? Nerozumeli tomu, ešte nezažili tajomstvo Veľkej noci, ešte Ježiš vo Večeradle Eucharistiu neustanovil, ešte nezomrel na kríži, ešte nevstal z mŕtvych, ešte na apoštolov nezoslal Ducha Svätého, aby všetko správne pochopili. Ježiš však tu v synagóge neprosí svojich poslucháčov, aby tajomstvo Eucharistie uchopili svojim rozumom, ale aby ho prijali skrze vieru. Áno, rozumom je tajomstvo Eucharistie sotva pochopiteľné, tu je rozum prikrátky, tu je potrebná viera. Mnohí vtedy šomrali: „Tvrdá je to reč, kto to má počúvať?“ Mnohí ho vtedy opustili a viac s ním nechodili. No apoštoli na čele s Petrom zostali. Bol to práve Peter, ktorý v mene dvanástich vyriekol: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života!“ Rovnako ako apoštoli, ani my nemusíme rozumieť týmto slovám, aj keď sme o všetkom už boli poučení a poznáme evanjeliové udalosti. Aj keď my, veľkí „rozumátori“ chceme všetko svetlom rozumu pochopiť, predsa mnohým veciam nerozumieme, a tak nás dnes Ježiš prosí o vieru, prosí nás, aby sme uverili jeho slovu, lebo jeho slovo prináša život, večný život a on chce večnosť zdieľať spolu s nami.
Aj preto je tu dnešná slávnosť, slávnosť pre našu vieru v Eucharistiu. Tú totiž v 13. stor. stratil kňaz Berengár a spochybnil Eucharistiu. Pre posilnenie našej viery v Eucharistiu a pre posilnenie našej úcty k Eucharistii, pápež Urban IV. v roku 1264 nariadil, aby sa tento sviatok slávil v celej univerzálnej Cirkvi. Významnou mierou sa o úctu k Najsvätejšej Eucharistii zaslúžil sv. Tomáš Akvinský, ktorý napísal tzv. ofícium, ktoré dostalo pomenovanie „zlatá brošňa“ jeho spisov. Úžasná sekvencia, „Lauda, Sion, Salvatorem“ (Chváľ, Sion, Spasiteľa), ktorá sa v dnešný sviatok viac ráz spieva, je „opravdivým traktátom o Oltárnej sviatosti, v ktorom je dogma vyložená jasne, precízne a s takými výrazmi, ktoré z nej vytvárajú jedinečný a nenapodobiteľný pomník.“
Pán Ježiš nás dnes prosí o vieru v jeho Telo a Krv, prosí nás o posilnenie našej úcty k Eucharistii. Toto je cesta k večnému životu, ktorý môžeme žiť už teraz na tejto zemi. Posilnenie úcty k Eucharistii zároveň nás vedie k posilneniu úcty voči človeku a naopak strata úcty k Eucharistii vedie k strate úcty k človeku.
„Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život…“
Text a foto: Jozef Žvanda