„…Ak sa nebudete klaňať, v tú hodinu vás hodia do rozpálenej pece; a ktorý boh vás vyslobodí z mojej ruky?“ (Dan 3, 14-20.91-92.95)
„Ak dáte svoje dieťa na náboženstvo, nebude môcť ísť študovať ani na strednú, ani na vysokú školu!“ Ako často to počuli mnohí statoční rodičia z úst mnohých učiteľov a riaditeľov škôl v období socializmu, keď chceli, aby ich dieťa navštevovalo hodiny náboženstva. Zastrašovanie, zastrašovanie a zastrašovanie. Mnohí tomuto zastrašovaniu podľahli a svoje deti na náboženskú výchovu neprihlásili. Dnes sú z ich deti, až na výnimky, neznabohovia.
A ako sa zastrašovanie v novej dobe ujalo, o tom niet pochýb. Dennodenne sme z rádia a televízora zastrašovaní a zastrašovaní. Povedzme v zimnom období ako sa nafukuje predpoveď počasia, ako sa maľuje čert na stenu a ľudia sú zastrašovaní pre veľkou zimou, mrazom, kalamitou, dažďom či horúčavou. Mnohí potom skolabujú nie z extrémneho počasia, ale skôr z extrémnych správ.
Zastrašovanie a zastrašovanie. Koľko sme sa ho teraz napočúvali pred prezidentskými voľbami, zlo a zlo a zlo, a väčšie zlo a menšie zlo a zastavme spoločne zlo. Manipulácia človekom. Takto sa ľahko ľudia manipulujú, len ich zámerne zastrašovať a potom sa už nájde nejaký spasiteľ, či spasiteľka, ktorý, ktorá náš národ oslobodí od hrozby. A čo ak sa niekto skutočne za tento národ postaví a pomenuje veci ináč, iným slovom a nepritakáva tzv. „meinstrimovým“ mienkam a médiám? Čo ak sa niekto zastane národa a povie: „Nie, takto chlapci a dievčatá nie, lebo to je už fakt silné kafé, je to už naozaj proti zdravému rozumu, už ani nehovoriac, že je to proti Božím prikázaniam? „Xenofób a homofób“ – takto, prinajlepšom takto bude označkovaný.
Zastrašovanie a zastrašovanie. Ako sú zastrašované mamičky v požehnanom stave, že jej dieťa bude postihnuté, že jej dieťa bude také či onaké, len nie zdravé. Mnohé tomu uverili, a pre dieťatko, ktorému nedovolili sa narodiť, dodnes plačú. A možno aj do smrti budú plakať. Tie mnohé, ktoré tomuto zastrašovaniu nepodľahli, sa dodnes tešia zdravým deťom a ak sa dieťatko narodilo aj s postihnutím, predsa je veľkým darom… A ako sú denne zastrašovaní mladí ľudia. Napríklad takto: „Pred svadbou si to musíte určite spolu sexuálne vyskúšať. Veď nekupujete mačku vo vreci. A čo ak vám to nebude sexuálne fungovať, čo potom?“
Zastrašovanie a zastrašovanie. Aj traja židovskí mládenci v babylonskom zajatí boli zastrašovaní. „Ak sa nebudete klaňať, v tú hodinu vás hodia do rozpálenej pece; a ktorý boh vás vyslobodí z mojej ruky?“, vyhráža sa Nabuchonodozor. Sidrach, Mizach a Abdenago odpovedali kráľovi: „Na toto ti nemusíme odpovedať; totiž či nás náš Boh, ktorého uctievame, môže zachrániť z rozpálenej pece a či nás vyslobodí z tvojej ruky, kráľ. Aj keby to neurobil, vedz, kráľ, že tvojich bohov si nectíme a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaniame.“ Mládenci sa nenechali sa zastrašiť a dôverovali Bohu, od ktorého za každú cenu nežiadali, že ich musí zachrániť pre pozemský život, lebo veril v život večný.
Zastrašovanie a zastrašovanie. Troch mládencov napokon Boh zachránil a sám vládca uznal Božiu moc, moc Boha Sidracha, Mizacha a Abdenaga. Nie, nemusíme sa báť zastrašovačov. Tí nás schválne manipulujú. Náš život nie je v ich rukách, ale v rukách Božích. Tí, ktorí nás dnes zastrašujú, už tu zajtra nemusia byť. A ani my. My však dôverujeme Bohu, on nás vedie našim životom a oslobodzuje nás od strachu. Aj keby sme už teraz mali zomrieť, no budeme Bohu dôverovať, nemusíme sa báť. Preto ak človek nechce prežiť svoj život v permanentnom strachu, musí dať pozor na zastrašovačov. Boh nás vedie, náš život je v rukách Božích, nie v rukách tých, ktorí nás manipulujú a strašia. A toto nám dáva radosť, silu a nádej.
Na záver však ešte jedna vec. Je to priam tragicky smiešne, že aj keď si tieto veci veľmi dobre uvedomujeme, už možno zajtra sa objaví nový nepriateľ. Už zajtra sa objaví aj nový spasiteľ a my tomuto spasiteľovi, bez ohľadu na jeho morálne hodnoty a jeho život, opäť ľahko uveríme. Veď nám to možno aj vyhovuje, stále proti niekomu bojovať a stále očakávať akéhosi spasiteľa. Veď kto nás zachráni?
Text a foto: Jozef Žvanda