A všetkým povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma“ (Lk 9, 23).
Ježiš dnes hovorí o nasledovaní. Kráčať za Ježišom si vyžaduje slobodu. Aby sme sa mohli pre Ježiša rozhodnúť slobodne, musíme ho poznať, lebo čo nepoznáme, po tom ani netúžime. Ježiša nestačí spoznať iba svojim rozumom z učebníc. Asi by sme mu dobre neporozumeli. Ježiša možno dobre spoznať iba v osobnom vzťahu s ním skúsenosťou osobného rozhovoru, skúsenosťou modlitby. Hlboká osobná skúsenosť s Ježišom nám pomôže ho spoznať, prirodzene nie úplne, lebo to spoznávanie je dynamické a je otázkou celého života. Zážitok s Ježišom nám nakoniec pomôže vykročiť za ním. Lenže toto vykročenie je spojené s krížom a s obetou.
Kráčať za Ježišom bez kríža nie je možné, tak ako nemôže byť ani kresťanstvo bez kríža. Ten, kto sa rozhodne slobodne nasledovať Krista, túži byť kresťanom, túži byť v krste pričlenený ku Kristovi. Kresťanov nemôže charakterizovať konformizmus, zbabelosť a nedostatok obetavosti. Kresťanstvo, z ktorého by sme chceli odstrániť kríž dobrovoľného umŕtvovania a pokánia pod zámienkou, že tieto praktiky sú pochybným prežitkom stredoveku a nezodpovedajú epoche humanizmu, bolo by kresťanstvom zbaveným svojej sily, kresťanstvom len podľa názvu.
Jedným z najzrejmejších príznakov toho, že do duše vnikla vlažnosť, je práve odvrhnutie kríža, drobných umŕtvovaní, všetkého toho, v čom je základ obety a sebaobetovania. Únik pred krížom znamená odvrátenie sa od svätosti a radosti, pretože ovocím ducha umŕtvovania je práve schopnosť kontaktu s Bohom a s ostatnými ľuďmi ako aj schopnosť radosti i uprostred úderov a vonkajších ťažkostí. Človeka, ktorého ovládajú zmysly a nie je schopný nadprirodzene myslieť. Preto vraví apoštol Pavol v Liste Galaťanom: „Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete“ (Gal 5, 16-17).
Umŕtvovanie je nerozlučne spojené s radosťou a keď je naše srdce očistené, stáva sa pokornejším, takže môže mať lepší vzťah k Bohu a k ľuďom.
Na záver pred nami stojí otázka: „Čo by sme mohli ponúknuť Ježišovi v tomto pôstnom období, do ktorého sme vstúpili včera na popolcovú stredu?” Možno by to mohli byť dve veci: byť vďačným za všetko a za všetkých a byť zodpovedným vo všetkom a voči všetkým.
Jozef Žvanda
Zdroj pre inšpiráciu: Porov. CARVAJAL F.F.: Hovoriť s Bohom. Meditácie na každý deň. 2. časť. Pôst. Veľký noc. Bratislava : Lúč, 1999. s. 16-17.
Foto: Internet