“Dajte cisárovi, čo je cisárove a Bohu, čo je Božie!” Tak odpovedá Ježiš na otázku provokatérov. Tí za ním prišli nie úprimne. Prišli ho provokovať s cieľom dostať ho do konfrontácie so svetskou mocou. No Ježiš svetskú moc akceptuje, nezabúda však pripomenúť ešte vyššiu inštanciu, Boha. Neskôr, keď bude stáť pred Pilátom, rímskym protektorom, rovnako pripomenie, že moc, ktorú má Pilát, nemal by ju, ak by ju nedostal od Boha. Z uvedenej konfrontácie medzi Ježišom a provokatérmi vyplýva niekoľko otázok, na ktoré je potrebné hľadať odpoveď.
Jedna z nich znie: Prečo je potrebné dávať cisárovi, čo je cisárove alebo povedané po našom, prečo je potrebné platiť dane?
Každá organizácia, každá inštitúcia aby mohla jestvovať, musí mať svoju hlavu. To platí tak o rodine, štáte, Cirkvi, fabrike, firme a platí to aj o futbalovom mužstve. Musí tu byť niekto kompetentný, kto danú inštitúciu riadi. V opačnom prípade nastane chaos a skôr či neskôr inštitúcia padne. Spoločnosť tvoria ľudia, množstvo ľudí, originálnych so svojimi radosťami a bolesťami. Spoločnosť a spoločenstvo je pre človeka potrebné, človek sám sebe nevystačí. Aby však táto spoločnosť, spoločenstvo alebo štát, ktorí tvoria ľudia mohol spĺňať svoju funkciu, aby bol na prospech každému, aby tu išlo o spoločné dobro každého, musí tu jestvovať niekto, kto túto spoločnosť riadi, vedie. Preto štvrté Božie prikázanie nám nariaďuje ctiť si aj všetkých tých, ktorí pre naše dobro dostali od Boha moc v spoločnosti. Je potrebné povedať, že ten, kto vedie spoločnosť, je tu pre túto spoločnosť, nie spoločnosť pre neho. Je tu pre ľudí, aby im slúžil, nie ľudia pre neho, aby mu slúžili.
V Katechizme Katolíckej cirkvi v čl. 2235 sa píše, že tí, čo vykonávajú moc, majú ju vykonávať ako službu. Nikto nemôže nariadiť alebo ustanoviť niečo, čo je proti dôstojnosti osôb a proti prirodzenému zákonu. Vykonávanie moci má za cieľ ukázať správnu stupnicu hodnôt, aby sa tak všetkým uľahčilo používanie slobody a zodpovednosti. Predstavení majú múdro vykonávať spravodlivosť, pričom majú brať do úvahy potreby a prínos každého a mať na zreteli svornosť a pokoj. Predstavitelia politickej moci sú povinní rešpektovať základné práva ľudskej osoby. Majú vykonávať spravodlivosť ľudsky a rešpektovať pritom právo každého, najmä právo rodín a núdznych. Cieľom uplatňovania politických práv je spoločné dobro národa a ľudskej spoločnosti.
Tí, čo sú podriadení predstaviteľom občianskej moci, majú podľa KKC 2237 považovať svojich nadriadených za predstaviteľov Boha, ktorých ustanovil za správcov svojich darov. Lojálna spolupráca občanov zahŕňa právo a niekedy aj povinnosť vzniesť oprávnené námietky proti tomu, čo sa im zdá škodlivé pre dôstojnosť človeka a dobro spoločnosti. Povinnosťou občanov je prispievať spolu s občianskou mocou k dobru spoločnosti v duchu pravdy, spravodlivosti, solidarity a slobody.
Ten, kto vedie spoločnosť, ten vykonáva svoju prácu. Apoštol Pavol píše: „Hoden je robotník svojej mzdy“, alebo na inom mieste možno čítať: „Mlátiacemu volovi nezaviažeš papuľu“. Preto ten, kto vedie spoločnosť a rovnako aj jeho spolupracovníci hoden je mzdy. My, ktorí žijeme v spoločenstve a spoločnosti, z tohto spoločenstva profitujeme. Z tohto dôvodu vyplýva naša povinnosť platiť dane. Zároveň podriadenosť autorite a spoluzodpovednosť za spoločné dobro vyžaduje uplatňovať volebné právo a brániť krajinu. Občan je vo svedomí viazaný neriadiť sa predpismi občianskych autorít, ak sú tieto predpisy v rozpore s požiadavkami morálneho poriadku, so základnými ľudskými právami alebo s učením evanjelia.
Všetci sme za našu spoločnosť zodpovední. Aj preto sa na hrobe bývalého amerického prezidenta JFK nachádza tento nápis: „Nepýtaj sa, čo Amerika urobila pre teba, ale najprv sa pýtaj: „Čo som ja urobil pre Ameriku.“
O pár dni budú v našej krajine komunálne voľby. Komu dáme svoj hlas? Čo bude našou prioritou? Sľuby? Politické tričko? Emócie? Neovplyvní nás televízia, lacné reklamy, bildbordy? Pri výbere vhodného kandidáta budeme prosiť aj o múdrosť od Ducha Svätého? Bude nás zaujímať aj osobný život kandidátov, aj to, či sú verní v maličkostiach, v manželstve, v rodine? Alebo jednoducho podľahneme slovám a davovej psychóze?
Pane, ako múdro si rozhodol: „Dajte cisárovi, čo je cisárove a Bohu, čo je Božie!“
Jozef Žvanda
Foto: Internet