Môj otec bol klasickým dedinským mužom, usilovným a šikovným, tak s drevom ako aj so železom. Mohli sa o neho oprieť mnohí ľudia, tak pán farár ako aj predseda miestneho klubu KSČ. Otec jednoducho rád pomáhal. Prirodzene mal aj svoje chyby. Možno niekedy si rád vypil, možno niekedy dokázal vznetlivo vybuchnúť a ako klasický dedinský muž nedával svoje pozitívne emócie najavo, nebol nejakou citlivkou. Všetkých nás mal však rád, dôveroval nám a podporoval nás.
Prvýkrát som videl slzy na jeho tvári vo chvíli, keď môj najstarší brat narukoval na vojenčinu. Druhýkrát, keď sa ten istý brat oženil a odsťahoval sa z domu. Vtedy otec veľmi plakal. Aj mňa to zasiahlo. Tretíkrát večer po mojej vysviacke za diakona. Keď sme sa večer vrátili domov, otec mi vyrozprával svoj príbeh spojený práve s chrámom, na ktorého dlážke som dnes ráno ležal. Dlhé roky pracoval v Košiciach a po práci namiesto krčmy, ako to bolo u dedinských chlapov zvykom, zamieril do košickej katedrály. Jeho spolupracovníci sa mu aj čudovali, no neskôr ho nechali na pokoji. Večer, po mojej vysviacke za diakona, mi môj otec vyrozprával svoj príbeh, hovoril o mnohých hodinách premodlených v tomto chráme. Keď skončil, rozplakal sa. Vtedy som videl svojho otca po tretíkrát v živote plakať, úprimne plakať.
Odvtedy ubehlo už dobrých dvadsať rokov a ja si dennodenne pripomínam ten okamih, keď mi otec vyrozprával svoj príbeh. Jeho príbeh je pre mňa veľkou posilou aj dnes, keď už som dávno kňazom a neraz aj na mňa doľahnú úzkosti, starosti a bolesť.
Boh túži Abramovi vyrozprávať svoj príbeh
Ak dnes v prvom čítaní počúvame, ako Boh oslovuje Abrama, aby odpustil svoj domov a aby vykročil do krajiny, ktorú mu Boh ukáže, je to preto, aby Boh mohol v pokoji Abramovi vyrozprávať svoj príbeh a aby sa z Abrama stal Abrahám. Meno Abram znamená Abi-rámu: môj otec je vznešený. Z Abrama chce Boh vybudovať nový národ, preto mu zmení meno na Abrahám: otec množstva a sľubuje, že Abrahámovo potomstva bude toľko ako piesku na brehu mora či hviezd na oblohe. Aby sa to stalo, Abram musí opustiť svoj domov, dom svojho otca, kde je množstvo rušivých vplyvov. V samote, tichu a neistote, kde sa Abram musí spoliehať iba na Pána, mu Boh vyrozpráva svoj príbeh. Abram tak posilnený Božím príbehom a Božou túžbou dokáže aj napriek svojej slabosti aj v beznádeji uveriť v nádej.
Ježišov vyrozprávaný príbeh o živote a nádeji
Aj Ježiš chce svojim trom najvernejším učeníkom Petrovi, Jánovi a Jakubovi vyrozprávať svoj príbeh. Totiž blíži sa čas jeho návratu k Otcovi, ktorý bude spojený s nepochopiteľnými udalosťami, ktoré spochybnia mnohých, aj samotných učeníkov. Ježiš v samote na vrchu chce svojim trom najvernejším učeníkom vyrozprávať svoj príbeh, ktorý má byť pre nich posilou, keď prídu ťažké chvíle, veľmi ťažké. Ježiš sa pred očami svojich učeníkov zjavuje s nádherne žiariacou tvárou a v odeve, ktorý mu zbelel ako slnko. Ježiš zároveň stojí uprostred dvoch veľkých osobností Starého zákona, uprostred Mojžiša a Eliáša, s ktorými sa rozpráva. Takto učiteľ ponúka svojim učeníkom pohľad do budúcnosti, príbeh o živote, nie o smrti, príbeh o nádeji, nie o beznádeji, príbeh o spoločenstve, nie o individualizme. Tento príbeh má byť pre nich posilou a keď sa raz obrátia, majú posilňovať svojich bratov vo viere.
Ako nám naše deti uveria?
Slávime druhú pôstnu nedeľu a Cirkev nám ponúka tieto príbehy vyrozprávania príbehov. Možno aj o tom je tento pôstny čas svojim synom a dcéram, svojim manželom a manželkám, priateľom, ale aj cudzím vyrozprávať svoj príbeh, svoj zážitok s Bohom a Otcom. Možno je to čas nebáť sa odhaliť svoju nahotu, nebáť sa vyliať aj svoje slzy z bied, ktoré sme kedysi popáchali, ľútostné slzy. Možno nám tak synovia a dcéry skôr uveria. Možno nám skôr uveria, keď im otvoríme svoje srdcia, keď im vyrozprávame svoj príbeh viery. Skôr nám uveria ako nejakým naškrobeným supermanom ukrytým v nás, ktorí nedopustia na svoj názor, ktorí si nedopustia svoju omylnosť, svoje hriechy. Naše deti a mládež skôr uveria otcom, ktorí vyrozprávajú, hoc so slzami na tvári svojim deťom svoj príbeh ako naškrobeným a nadutým otcom či duchovným otcom v najmodernejšom vyblýskanom „fáre“.
Abramovi a apoštolom vyrozprávanie príbehu časom pomohlo. A aj mne pomohol vyrozprávaný príbeh modlitby a viery môjho otca.
Jozef Žvanda
Foto: Internet