„Nech ťa oslavujú, Pane, všetky tvoje diela a tvoji svätí nech ťa velebia. Nech rozprávajú o sláve tvojho kráľovstva a o tvojej moci nech hovoria…“ (Ž 145, 10-11)
Ako svojim životom velebil Boha svätec dnešného dňa, Sv. Lukáš?
Sv. Lukáš, evanjelista, (+ okolo r. 80 po Kr.) sa narodil pravdepodobne v sýrskom pohanskom meste Antiochia v bohatej rodine. Lukáš sa stal lekárom, veľa cestoval po Grécku a Egypte. Pravdepodobne sa ho dotklo hlásanie evanjelia z úst sv. apoštola Pavla v Antiochii. Lukáš ho potom sprevádzal na jeho apoštolských cestách. V roku 51 išiel s ním a s inými učeníkmi, Timotejom a Sílasom do Filíp, Solúna, Macedónska a následne aj do Grécka, Malej Ázie, Palestíny, Sýrie, Talianska. On ako jediný zostal s ním aj v Ríme vo väzení a bol s Pavlom aj pred jeho smrťou, ako sám Pavol píše: „…jediný Lukáš je so mnou.“
Zrejme na Pavlov popud Lukáš napísal opis života a pôsobenia Pána Ježiša, teda evanjelium. Veľa udalostí mu porozprával sv. Pavol, ale otcovia píšu, že bol blízkym priateľom apoštola sv. Jána a Panny Márie a poznal aj iných apoštolov. Mal teda dosť prameňov, aby hodnoverne zachytil účinkovanie Ježiša Krista. Svoje evanjelium venoval vznešenému Teofilovi. Napísal ho zrejme po páde Jeruzalema, medzi rokom 80 až 90 v gréčtine. Adresoval ho kresťanom, ktorí sa obrátili z pohanstva. Svedčí o tom aj okolnosť, že v evanjeliu sa vždy snaží podrobne vysvetliť židovské zvyklosti. Vo svojom evanjeliu ako jediný z evanjelistov prináša podrobný opis narodenia Mesiáša. Veľmi veľa a veľmi pekne píše o Božom milosrdenstve (podobenstvo o márnotratnom synovi, dobrom pastierovi, milosrdnom Samaritánovi, Mária Magdaléna, kajúci lotor). Svoje evanjelium začína Zachariášovou obetou v chráme, preto jeho symbolom sa stal býk.
Skutky apoštolov takisto pochádzajú z pera sv. Lukáša. Venuje ich tiež tomu Teofilovi, pre ktorého písal aj evanjelium. Cieľom tejto druhej knihy bolo, aby podal svedectvo o živej Cirkvi, ktorá nezanikla, aj napriek tomu, že okolo zúril pohanský svet. Opisuje nám nanebovstúpenie Pána, zoslanie Ducha Svätého, ďalej sa kniha zaoberá najmä pôsobením sv. apoštolov Petra a Pavla. Po Pavlovej smrti (r. 67) Lukáš podľa tradície hlásal evanjelium v Dalmácii, Taliansku a Galii. O jeho smrti jestvuje viacej správ. Jedna z nich tvrdí, , že vo veku osemdesiatštyri rokov zomrel mučeníckou smrťou v Patrase v Grécku. Iní však tvrdia, že zomrel prirodzenou smrťou.
Medzi kresťanmi je rozšírené, že bol aj maliarom a namaľoval obraz Panny Márie. Pripisujú sa mu dokonca niektoré obrazy na Východe. Nie je to však pravdepodobné. Isté je, že namaľoval duchovný obraz Panny Márie vo svojom evanjeliu, keďže o nej písal najviac zo všetkých evanjelistov. Takisto je neisté, kde sa nachádza jeho hrob, aj keď mnoho miest si nárokuje jeho vlastníctvo. Vedecké výskumy z roku 1998 hovoria, že miestom jeho hrobu by mohla byť bazilika sv. Justíny v Padove (Taliansko).
Ako máme my svojim životom velebiť Pána Boha? Nuž tým, že namaľujeme duchovný obraz Panny Márie vo svojom srdci tým, že budeme čítať uvažovať nad evanjeliom, tak ako Mária, ktorá si všetky tieto veci uchovávala vo svojom srdci a premýšľala o nich.
Jozef Žvanda
Zdroj: http://www.zivotopisysvatych.sk/lukas-evanjelista/