Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. (Jn 19, 25-27)
V duchu dnes, na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, prichádzame na Kalváriu vo chvíli, keď na kríži v mori múk a bolesti pre našu spásu zomiera Boží Syn. Zomiera, zdá sa, úplne opustený Bohom, ktorý mlčí a nebráni svojho jediného, milovaného Syna. A zomiera aj opustený ľuďmi. Opustili ho dobrí ľudia, aby sa dostal do nemilosrdných rúk, do rúk nemilosrdných ľudí. A predsa pod krížom stojí malá skupinka verných, navonok bezmocných žien, ktoré ho neopustili. A uprostred jeho matka. „Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna.“ „Pri Ježišovom kríži stála jeho matka…“ Odkiaľ čerpala tú silu prísť ku krížu svojho syna? Na vlastné oči videla nesmierne utrpenie, ktoré nemilosrdní ľudia spôsobovali jej milovanému synovi, Ježišovi. Odkiaľ tá jej vnútorná sila? „Pri Ježišovom kríži stála jeho matka…“ „Pri Ježišovom kríži stála jeho matka…“ „Pri matke, stojacej pri kríži svojho milovaného syna Ježiša, stál jej trpiaci syn, Ježiš.“ „Pri matke, stojacej pri kríži svojho milovaného syna Ježiša, stál jej trpiaci syn, Ježiš.“ Iba takto si to všetko vieme vysvetliť, vysvetliť si tú vnútornú silu, ktorá držala prebolestnú matku pri kríži jej syna, Ježiša. Umierajúci syn stál pri nej a pomáhal jej vytrvať až do konca. Umierajúci syn stál pri svojej matke a viac ako na svoje utrpenie, myslel na ňu. V tej ťažkej chvíli zhora, z kríža, myslel na svoju matku, stál pri nej a svojho milovaného učeníka Jána jej dal za nového syna. „Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: ,Žena, hľa, tvoj syn!´“ Trpiaci Ježiš v najťažšej chvíli svojho pozemského života stál pri svojej trpiacej matke v najťažšej chvíli jej pozemského života. Ani tých deväť mesiacov pod jej srdcom nebol s ňou, so svojou matkou, tak hlboko a tak blízko spojený, ešte nikdy nestál pri nej tak blízko, ako v tejto chvíli. To preto, aby to zvládla, aby stála pri ňom, aby ho neopustila.
Dnes slávime sviatok Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska. Je správne, že tento sviatok je v našej krajine pod Tatrami zároveň aj štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja. Potrebujeme to, aby sme sa nad tým všetkým zamysleli, aby sme sa zamysleli nad zmyslom dnešného sviatku a nad svojim životom. Z tohto uvažovania pre nás vyplývajú minimálne dve otázky, a to: „Prečo dobrí ľudia opustili Ježiša?“ A druhá: „Prečo si naši predkovia zvolili práve Sedembolestnú za nebeskú patrónku našej krajiny?“ Vráťme sa k prvej otázke: „Prečo dobrí ľudia opustili Ježiša?“ Azda mali strach? Azda ich premohla únava? Azda si mysleli, že už ho nepotrebujú? Azda si mysleli, že Ježiš je už pre nich nepohodlný a tiež už nemoderný? Azda si našli nového spasiteľa? Azda na neho v rýchlom tempe života už zabudli? Azda ho opustili pre svoju pohodlnosť? Azda… Azda… Azda… Ťažko dať odpoveď na tieto otázky, veď do ľudského srdca nevidíme… A prečo ľudia, dobrí ľudia opúšťajú Ježiša dnes?
Azda, azda, azda práve preto si naši predkovia za svoju nebeskú patrónku zvolili Sedembolestnú Pannu Máriu. Azda preto, že vedeli, akí sú slabí, aj keď sú dobrí, aj keď sa snažia byť dobrí, neraz vo svojom živote spoznali, akí sú slabí, ako často opustili Ježiša, ako často ho opustili. Počas štyridsiatich rokov komunizmu u nás, boli to synovia a dcéry našej krajiny, často synovia a dcéry dobrých rodičov, ktorí opustili Ježiša a odsúdili nevinných biskupov, kňazov, mnohých otcov a mamy pre ich kresťanskú vieru, na dlhoročné pobyty za mrežami. Naši predkovia spoznali, že sú slabí, preto si zvolili mocnú patrónku, nebeskú ochrankyňu, Sedembolestnú Pannu Máriu, ktorá veľmi trpí, ktorá preveľmi trpí pre svoje dieťa, ktorá preveľmi trpí pre nás, pre svoje deti. No práve vtedy, keď trpí, keď stojí v blízkosti svojho trpiaceho syna, v tej preveľmi ťažkej chvíli jej milovaný syn ju neopúšťa, v tej preťažkej chvíli je s ňou najužšie spojený, aby pod jeho krížom vytrvala stáť. Sedembolestná Panna Mária, patrónka Slovenska, tak pri našom národe nestojí sama. V tej chvíli, pri utrpení nášho národa, v šťastí aj v nešťastí, stojí pri nás, a s ňou až priveľmi blízko je syn, jej jediný milovaný syn, Boží Syn, Ježiš Kristus. Neopúšťa nás ona, Božia Matka, neopúšťa nás on, Boží Syn.
„Prečo dobrí ľudia opustili Ježiša?“ Prečo my, dobrí ľudia, resp. o dobrotu sa usilujúci ľudia, tak ľahko a tak často opúšťame Ježiša? Prečo? Už tridsať rokov žijeme v slobodnej krajine, ktorú si sami spravujeme. Naši synovia a dcéry, synovia a dcéry dobrých rodičov, ktorí mali a majú v rukách moc, však počas celých tých rokov už neraz zapredali svoju vlastnú krajinu. Sú, resp. sme ľahko podplatiteľní, ľahko sa necháme podplatiť a tak opúšťame Ježiša, opúšťame trpiaceho Ježiša v trpiacom ľude. Nuž prečo? Prečo aj v dnešnej dobe, aj v dnešnej, tak prešpekulovanej dobe tak veľmi potrebujeme sa znova a znova obracať na našu nebeskú patrónku, Sedembolestnú Pannu Máriu? Prečo? Prečo? Prečo?
Preto, že aj keď si myslíme, že sme mocní a že už všetko vieme, v skutočnosti sme veľmi slabí. Sme slabí dobrí ľudia, sme slabí, o dobro sa usilujúci ľudia, ktorí ľahko, tak často a ľahko opúšťajú Ježiša. Sme slabí, o dobrotu sa usilujúci ľudia, ktorí potrebujú Sedembolestnú Matku, aby pri nás stála, aby so svojim milovaným synom veľmi blízko pri nás stála, lebo sme slabí , slabí ľudia. A predsa túžime byť dobrí a tak raz chceme vstúpiť aj do nebeského domova, ako skutočne dobrí, dobrí ľudia, svätí, ktorí už navždy zostanú v blízkosti svojho Pána, Božieho Baránka.
Text a Foto: Jozef Žvanda
Pozn. Ilustračné foto pochádza z mariánskeho stĺpa, ktorý je umiestnený v nádhernej scenérii v Ski & Bike parku na Malinom Brde pri Ružomberku.