Keď mu ktosi povedal: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú sa s tebou rozprávať,“ on sa opýtal: „Kto je moja matka a kto sú moji bratia?“ Hneď nato vystrel ruku nad svojich učeníkov a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka.“ (Mt 12, 46-50)
Tento dnešný krátky evanjeliový úryvok nám ponúka niekoľko pohľadov.
- Ježiš si vysoko váži vzťahy, vysoko si váži aj pokrvné vzťahy, ale najväčší dôraz kladie na duchovné vzťahy, ktoré spôsobujú, že z neznámeho človeka sa stáva jeho brat, sestra i matka. Lebo ten, kto plní vôľu nebeského Otca, je jeho bratom, sestrou či matkou je ten.
- Je potrebné spomenúť ešte jednu situáciu, keď sa z ľudí stávajú bratia a sestry. A ňou je krst. V krste sme boli včlenení do Kristovho mystického tela, v ktorom on, Kristus, je hlavou a my sme jeho údmi. V krste sme sa tak stali duchovnými bratmi a sestrami, a tak oslovenie: „Bratia a sestry!“, nie je iba nejakým zdvorilým oslovením, nie je to ani nijaké klišé. Ale je to fakt, skutočnosť, v Kristovi sme sa stali bratmi a sestrami, a preto sa máme navzájom milovať, máme si slúžiť a pomáhať si navzájom.
- Slová: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia,“ je faktom, že aj tam vonku, mimo Cirkvi sú naši bratia a sestry. Nemusia byť pokrstení, môžu to byť dokonca moslimovia či hinduisti. Ak sa usilujú milovať, nezištne pomáhať a slúžiť, sú našimi bratmi a sestrami, hoci sú vonku, mimo cirkvi.
- Slová: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia,“ znamenajú ešte jedno. Znamenajú, že vonku mimo našich chrámov je množstvo našich bratov a sestier, mnoho z nich je pokrstených, ktorí však z rozličných dôvodov už dávno nevkročili dnu, do chrámu. Sú to však naši bratia a sestry, aj keď stoja vonku. No raz sem dovnútra možno vstúpia. Pán pozná dobre ten čas. A čo to znamená pre nás? Tých bratov a sestry, ktorí sú zatiaľ vonku máme napriek všetkému milovať svojou modlitbou, láskou, trpezlivosťou, milosrdenstvom a dobrotou.
Raz príde ten deň, keď tí, čo stoja vonku, vstúpia dnu, naši bratia, naše sestry, mamy, otcovia.
Jozef Žvanda