Od piatka 26.10. do nedele 28.10.2012 sa konala Víkendovka v Trlenskej doline, kde si prišli oddýchnuť, zrelaxovať a načerpať nové sily do ďalších dní života spolupracovníci z Univerzitného pastoračného centra spolu s univerzitnými duchovnými otcami a to o. Jozefom Žvandom a o. Ondrejom Šmidriakom. Spolupracovníci sa vybrali autobusom o pol piatej do Bieleho Potoka, odkiaľ potom absolvovali 2 km pešiu púť k chate Jezuitov. Niektorí spolupracovníci si zavolali so sebou svoje kamarátky/kamarátov, ktorí ešte niečo podobné zatiaľ nezažili. Po príchode do chaty sa všetci ubytovali a porozhliadli sa po okolí , kde možno nájsť Lurdskú kaplnku. Priamo na tomto mieste sa dá pomodliť k Panne Márii, ktorá bola s nami v každú chvíľu nášho víkendu, pri každej našej činnosti, ako bol s nami aj samotný Boh a jeho syn Ježiš Kristus. Niektorí študenti prišli neskôr až večer, ako napr. ja alebo aj v sobotu. Dievčatá urobili večeru, po ktorej sme sa všetci stretli v kaplnke a mali sme sv. omšu, ktorú slúžil o. Ondrej spolu s o. Jozefom. Na gitaru počas omše hral Tomáš Mikovíny a ostatní sme spievali na chválu a slávu Pánu Bohu nášmu. Po sv. omši sme sa všetci stretli v spoločenskej miestnosti, kde sme hrali rôzne stolové hry, rozprávali sa a rozmýšľali o ďalšom našom programe tohto večera. Zhodli sme sa, že si pozrieme film a tak sme vybrali film Odvážlivci. Film bol veľmi zaujímavý a pekný. Trval viac ako dve hodiny, ale to nikoho neodradilo. Po peknom piatkovom večere nadišla noc, kde niektorí si šli pospať a ostatní sa ešte rozprávali a zabávali. Celú noc pršal dážď, ktorý neprestal ani na ďalší sobotňajší deň. Zobudili sme sa do sychravého rána. Dievčatá privstali a začali robiť raňajky. Zobudil som sa vyspatý skoro ráno a ponúkol som sa, že im pomôžem. Prestieral som stoly na raňajky. O 9:00 ráno sme si všetci posadali k stolu, kde na nás čakalo výborné jedlo. Vzdali sme vďaku za dary, ktoré sme mohli jesť a za to, že sme sa stretli všetci tento víkend ako Božie spoločenstvo mladých ľudí ,ktorí z vlastnej ochoty a túžby pomáhajú v službe pre UPaC, ale zároveň sme prišli poďakovať aj za možnosť pomáhať kňazom a študentom KU. Po raňajkách sme my chalani pomohli dievčatám umyť a odložiť riad. Po raňajkách sme si zahrali stolné hry, pri ktorých sme sa často aj nasmiali, ale rozprávali sme sa aj o témach ako je napr. šport, … Dievčatá navarili obed, po ktorom nás už čakala poobedňajšia siesta. Niektorí z nás si išli oddýchnuť do svojich postelí, ostatní pozerali fotky, rozprávali sa, hrali sa rôzne hry, keďže vonku stále dosť pršalo. Na poobedie sme mali naplánovaný výlet na Vlkolínec, ale pre zlé počasie sme ho zrušili. Ale ani toto počasie neodradilo zopár ľudí ,aby sa prešli von na čerstvý vzduch, k lurdskej kaplnke, alebo priamo po okolí tejto krásnej dolinky, ako som to spravil ja. Aj napriek tomu dažďu to stálo zato, lebo táto jesenná príroda ukázala svoje čaro a krásy prírody počas jesenného obdobia. Prechádzka bola pre mňa ešte väčšmi potešujúca, lebo pršalo a príroda na okolitých kopcoch odkryla väčšiu krásu nielen po svahoch, ale aj po hrebeni a okolí, ktoré bolo vidno veľmi krásne, zreteľne, pestrofarebne a k tomu všetkému tie kvapky dažďa urobili svoje čaro a pridali prírode ešte viac krásy než môžete vidieť počas slnečných dní. Asi po hodinke a pol prechádzky po okolitej prírode a horách som sa vrátil naspäť do chaty, kde bolo teplo a mohol som sa vysušiť. V toto poobedie nás prišli pozrieť na naše pozvanie aj o. Dušan Galica a o. Stanislav Dulák, ktorí nám doniesli aj sladké čokoládové dobroty. O 17:00 hodine sme sa všetci stretli v spoločenskej miestnosti, pri rozjímaní a zamýšľaní sa nad svätým písmom. Prečítali sme si všetci spoločne časť/ úryvok z Evanjelia podľa Marka (Mk 10, 46b-52).
Keď Ježiš so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom odchádzal z Jericha, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral. Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“
Mnohí ho okríkali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“
Ježiš zastal a povedal: „Zavolajte ho!“
Zavolali slepca a vraveli mu: „Neboj sa! Vstaň, volá ťa!“
On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi.
Ježiš mu povedal: „Čo chceš, aby som ti urobil?“
Slepec mu odpovedal: „Rabboni, aby som videl!“
A Ježiš mu povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“
A hneď videl a šiel za ním po ceste.
Po prečítaní každý z nás počas 10 minút potichu rozmýšľal nad týmto úryvkom a nad tým, čo znamená a čo nás zaujalo. Niektorí dobrovoľníci povedali aj svoje názory, ktoré nám priblížil viacej aj o. Stanislav a o. Dušan svojimi poznámkami a vysvetleniami. Takto sme strávili čas nad rozjímaním a zamýšľaním sa na ďalší deň na 30. nedeľu v cezročnom období, ktorá vychádza na 28.10.2012. Po tomto čase sme sa pomodlili žalmy a boli sme duchovne pripravení otvoriť sa Bohu a išli sme na sv. omšu, po konci ktorej sme si zaspievali viaceré pesničky, ale aj hymnu zo Svetových dní mládeže 2011. Ďalej nasledovala večera ,po ktorej sme mali voľno a počas ktorého malá skupinka nás tancovala a o. Jozef nám hral na gitaru a spievali sme spolu s ním rôzne pesničky. Zábava bola v plnom prúde, kde sme si zaspievali, vytancovali sa, smiali sa. Keď sme sa unavili, sme si sadli a rozhodovali sa, aký film si pozrieme, no nakoniec sme pozerali Dobu ľadovú 4. Počas filmu si niektorí ešte urobili jesť chlieb s maslom a cibuľou. Všetky filmy sa premietali cez premietací prístroj na stene. Všetci posadaní na gaučoch a fotelkách sme začali pozerať film a cítili sme sa ako v kine. Ja spolu s Nikolajom, Mirkou a Mary sme odišli z filmu a išli do izby, kde sme sa zabavili rozprávaním a kartovými hrami, keďže sme už tento film videli. Popri tom sme zjedli zopár sladkostí. Keď skončil film Doba ľadová 4, tak si zapli ďalší, tentoraz rozprávku 3 oriešky pre Popolušku. Aj s komentárom od študentov si skvele rozprávku vychutnali, ale hlavne aj zasmiali. O dobrú náladu bolo postarané stále a vychádzala z každého z nás. Atmosféra počas každej minúty celého víkendu bola skvelá medzi nami, teda medzi našim spoločenstvom, ako to o. Jozef nazval. A nielen atmosféra bola skvelá, ale takisto každý z nás v tomto spoločenstve, pretože stretli sme sa tu super ľudia, ktorí vytvorili jedno krásne zoskupenie. V neskorých nočných hodinách sme sa rozhodli ísť spať , niektorí sa rozhodli sa po filme ešte zahrať, a niektorí pozrieť si ešte jeden film a to Octoberbaby. Pozerali sme ho ja, Katka Fungáčová, a Maťa Flaisová. Tento film som videl prvý raz, ale zaujal ma a navyše bol aj krásny a poučný. Je to príbeh o jednom dievčati, ale viac neprezradím. Ak ste ho nevideli , odporúčam ho pozrieť. Keď sme v noci dopozerali film, šli sme spať. Nezabudli sme ani, že v túto noc sa o 3 ráno posúval čas dozadu, takže boli 2 hodiny ráno. Po noci prišlo nedeľné ráno a s ním aj prvé snehové vločky. Ako každý deň sme všetci pomáhali pri príprave jedla (raňajky, obed, večera) či umývaní riadu, príprave stolov, varení, príprave čaju, tak tomu bolo aj dnešné ráno. Všetci sme sa podieľali a prispeli k poriadku na chate a každý z nás mal z toho dobrý pocit. Po raňajkách sme sa chalani dobrovoľne prihlásili, že pomôžeme s umývaním riadu. A dostali sme takú malú prezývku „dievčatá“. Všetci sme sa na tom zasmiali. J Po raňajkách o. Jozef slúžil sv. omšu v kaplnke, kde okrem nás prišli aj iní ľudia, ktorí boli na prechádzke alebo výlete. O. Jozef hovoril o tom, že slepí ľudia síce nevidia očami, ale majú dar vidieť duchovným spôsobom.
Pre každého človeka je dôležité zdravie, ale takisto duchovný svet. Po sv. omši naše kuchárky (Evka, Katka, Alžbetka) sa pustili do varenia obeda, zatiaľ čo my ostatní sme upratovali chatu. Dosť často hrala pesnička od Zuzany Smatanovej Dnes sa mi nechce nič, pri ktorej nám robota šla ešte rýchlejšie a lepšie. Evka púšťala aj ďalšie pekné pesničky popri ktorých si niektorí z nás aj spievali. Bolo navarené, poupratované a zasadli sme si všetci k nedeľnému stolu, kde sme všetci vzdali vďaku Bohu za tento nádherný víkend, ktorý sme prežili a za všetky dary. Po obede o. Jozef povedal zopár vtipov o téme zuby, na ktorých sme sa nasmiali. K nemu sa neskôr pridali aj ďalší spolupracovníci vtipmi o zvieratách. Skvele sme sa nasmiali a zažili sme kopec srandy počas celého víkendu.
Celý víkend bol pre mňa krásny, plný pekných zážitkov, relaxu, duchovnej obnovy. Už sa teším, keď budeme môcť znova zažiť podobnú víkendovku. Spoznal som tu skvelých ľudí a všetkým ďakujem. Chcel by som pochváliť naše kuchárky (Evka Valášková, Katka Kavcová, Alžbetka …), ktoré sa o nás starali a varili výborne.
Veľká vďaka patrí predovšetkým o. Jozefovi za celý víkend s nami a za to, že to celé zorganizoval. Ďakujem…
Roman Bella