Veľká Noc je pre mňa osobne naozajstnou veľkou nocou, pretože tajomstvo Ježišovho zmŕtvychvstania, ktoré mám odmalička možnosť prežívať, je pre mňa v modernej reči povedané „top“. Počas dlhého obdobia pôstu sa každoročne snažím čo najhlbšie uvedomiť si, o čo vlastne ide. Čo Ježiš pre mňa urobil, ako sa zachoval a čo to všetko vlastne znamená. Navyše, keď som si v období Veľkého pôstu pozrel film Umučenie Krista, chcel som si potom povedať: „Ech, veď to bol len film.“ Avšak pri Kristovom umučení toto vyriecť nemôžem. Jeho umučenie je naozajstné a reálne, preto mi daný film odovzdáva hlbokú a silnú myšlienku, ktorú sa snažím uvedomiť si a preniesť do svojho života čo najefektívnejšie – aby som bol príkladnejším kresťanom a dobrým človekom.
Na základe môjho úmyslu čo najlepšie prežiť vykúpenie ľudstva, sa každoročne uchýlim aj s hŕstkou mladých ľudí do košického kláštora bratov Augustiniánov v Košiciach. Chodievam k nim odmalička. Je to veľmi príjemné spoločenstvo reholníkov, ktorí majú svoju základňu v talianskej Cascii. Cítim sa tam naozaj príjemne, a to nie len vďaka spoločenstvu, ale aj vďaka úrovni teologickej erudovanosti bratov, ktorí sú vynikajúcimi kazateľmi, ale i priateľmi.
Veľkonočné trojdnie sa začína u Augustiniánov na Zelený štvrtok o 18:00 slávením Pánovej večere. Je to silný zážitok pripomenutia si podstaty slávenia sv. omše. „Toto robte na moju pamiatku“ chápeme lepšie aj na základe trefných symbolov, ktoré bratia Augustiniáni využívajú pre znázornenie toho, čo sa stalo. Tento večer sa zďaleka neskončil večernou sv. omšou. V nočnej adorácii sme mali možnosť adorovať až do pol dvanástej večer. V tomto čase sme mohli veľmi hlboko preniknúť do tajomnej noci, kedy sa Ježiš ostal modliť v Getsemanskej záhrade. Fascinuje ma atmosféra, keď sa my mladí snažíme bdieť s Ježišom. Je v tom úžasná sila. A po krátke noci sme sa prebudili do Veľkého piatku. Ranné chvály, raňajky a výstižná prednáška otca Angela o posledných dňoch Ježiša očami Panny Márie. Angelo je Talian. A jeho slovná zásoba je veľmi vzácna. Nehovorí veľa, no veľmi trefne. Preto máme jeho prednášky naozaj v obľube. Po tejto prednáške sme mali možnosť v tichosti rozmýšľať o slovách, ktoré nám páter povedal a po následnom zdieľaní sme sa spoločne rozprávali o pohľadoch Panny Márie. Nebolo jednoduché, vžiť sa do Matky Ježiša Krista, ktorá všetko musela znášať. Len málokto z nás sa dokázal vžiť do situácie, ktorú ponúkali Angelove slová. V rámci Veľkého piatku sme popoludní pokračovali obradmi umučenia Pána. Nechcem dookola poukazovať na neopakovateľnú atmosféru tohto trojdnia, ale bolo to tak. A po spomenutých obradoch sme si po vešperách pozreli film Zdenka, ktorý zobrazuje život a utrpenie Zdenky Schelingovej. Dovtedy najsilnejší moment sme u bratov Augustiniánov zažili pri adorácii sv. kríža. Celonočné bdenie síce dalo zabrať našim organizmom, ale sila modlitby, v ktorej sme sa spojili, nám dala posilu do ďalšieho dňa. Biela sobota sa niesla v duchu ranných chvál, skromného raňajkového pokrmu a druhej časti prednášky o. Angela o pohľade Panny Márie na posledné dni Ježišovho života. A o dvanástej hodine – presne napoludnie – sme prežili spoločne posvätné čítanie s modlitbou dňa. Atmosféra troch najdôležitejších dní našej kresťanskej viery nakoniec vyvrcholila až do Veľkonočnej vigílie, ktorá sa začala v neskorých nočných hodinách – o 23.15. Zbožňujem túto časť osláv, pretože túto vigíliu prežívame až necelé tri hodinky. Nevynecháva sa nič, čo nie je nutne potrebné. Prežívame ju celú za účasti množstva mladých ľudí, ale prichádzajú aj iní veriaci z okolia Dargovských hrdinov (blízke sídlisko) a iných častí mesta. Velikánska oslava, ba priam párty sa strhla po ukončení tejto slávnosti. Nikto z nás to však za koniec nepovažoval. Bol to jeden veľký začiatok – nový začiatok. Pán vstal z mŕtvych: „Aleluja,“ kričali sme. Posviacka jedál o tretej ráno a konečne jedlo. Veľa jedla. Chutilo nám, pretože sa jednalo o ozajstnú oslavu. Každý sa na každého usmieval, rozprávali sme sa, bavili sa a hrali až do skorého rána.
Počas troch dní som prežil veľmi krásny čas. Odchádzal som naplnený a povzbudený. Som šťastný, pretože Ježiš napriek tomu, že sa za mňa obetoval, vstal z mŕtvych a dal mi energiu „byť dobrý“. Byť správnym kresťanom. A bol by som veľmi rád, ak by som dokázal svojím bratom „vonku“ odovzdať čo najviac z viery, ktorú som dostal počas Veľkonočného trojdnia. Michal
Kentoš, študent PF KU