Z misijného týždňa, počas ktorého účastníci Svetových dní mládeže v RIO 2013 sú rozlezení po diecézach a farnostiach celej Brazílie pomaly odsýpa. Streda 17.07.2013 začala pre skupinu Slovákov, ktorí sú hosťami veriacich farnosti sv. Jána Krstiteľa v časti Ipiranga v Sao Paulo, o 7.30 ráno raňajkami. O 9.00 prebiehala vo farskom kostole modlitba ranných chvál, do ktorej sa zapojili tak hostia ako aj hostitelia. Striedavo sa tak chrámom vznášala modlitba v slovenskom a portugalskom jazyku. Jazyk však nemôže byť prekážkou v budovaní vzťahov, a tak sa neskôr k slovenčine a portugalčine pridala angličtina. Aj vďaka nej veriaci farnosti predstavili mladým Slovákom charitatívne dielo – Inštitút pre výchovu detí, ktoré pochádzajú z chudobných rodín. Toto dielo, ktoré založili pátri misionári Scalabriáni v Taliansku sa do Sao Paula dostalo vďaka kňazovi José Marchettimu v roku 1895. Počas viac ako storočnej tradície poskytovalo chudobným deťom vo veku 5-11 rokov vzdelanie, výchovu, stravu a ubytovanie. V súčasnosti tu päťdesiat pracovníkov Inštitútu, medzi ktorými sú kňazi, učitelia, vychovávatelia a psychológovia, slúži vyše dvom stovkám detí, ktoré v týchto dňoch majú 30 dňové prázdniny. Aj práve preto, napriek našej návšteve, vládne na Inštitúte čulý ruch, všade sa upratuje a opravuje. Usilovnosť Brazílčanov, ktorú mladí Slováci pozorujú na vlastné oči, je obdivuhodná.
Samotný Inštitút má prepracovaný systém. Jeho financovanie je zabezpečené z prenájmov pozemkov v okolí. Čo sa týka stravy, napriek panelákovej ďžungli všade dookola, dokázali si uchovať políčko, na ktorom si dokážu dopestovať zeleninu, ba dokonca aj banány a citróny. Deti po skončení vyučovania majú k dispozícii rôzne krúžky, aj vďaka ktorým sú vedené k skutočným hodnotám. V Inštitúte nič nenechávajú na náhodu a aktívne spolupracujú s rodičmi. Okrem výchovy sa Inštitút podieľa aj na pomoci chudobným rodinám, kde sa im snaží zabezpečiť stravu a dôstojné bývanie. V Inštitúte, kde vládne skromnosť a jednoduchosť, nikomu nič nechýba a človek tu cíti, že je naozaj človekom. Je to práve toto miesto, kde deti po prvýkrát v živote slávia aj svoje narodeniny, lebo doma takýto zvyk nebol. Nuž spomínané dielo, súčasťou ktorého sú aj ihriská a plavecký bazén je skvelou službou Cirkvi pre brazílsku spoločnosť.
Po skončení prehliadky Inštitútu nasledovala ešte športová hodinka s futbalom, potom obed a po poludní návšteva kláštora, ktorú založila sv. Pavlína, prvá Brazílčanka vyhlásená za svätú, prvá Brazílčanka, ktorá založila prvú Kongregáciu na brazílskej pôde. Zo života tejto svätej, ktorú pozdvihol na oltár dnes už bl. Pápež Ján Pavol II. v roku 1989 je zaujímavé to, že sa narodila v Taliansku, v južnom Tirolsku 16.12.1865. Ako deväťročná sa so svojimi rodičmi presťahovala do Brazílie. Celý život prežila za šijacím strojom a neskôr založila kongregáciu, ktorá sa rozšírila do šesťdesiatich krajín celého sveta, kde dodnes jej duchovné dcéry vykonávajú aktívnu duchovnú službu. Sv. Paulína zomrela 9.07.1942 a tento deň sa slávi aj spomienka na túto sväticu, ktorá počas pozemského života vykonala množstvo dobra.
Večer o 18.00 slávila komunita pútnikov zo Slovenska spolu so svojimi hostiteľmi sv. omšu, ktorú okrem iného obetovali aj za všetkých dobrodincov, veriacich farnosti a obyvateľov Sao Paula.
Hurá, veď opäť jeden krásny deň je za nami. Opäť sme o jeden deň bližšie k Riu. Vďaka Ti, Pane!
Jozef Žvanda, Sao Pualo, 17.07.2013