Slávime piatu pôstnu nedeľu. Je to čas, keď vrcholí príprava katechumenov na prijatie troch iniciačných sviatostí: krstu, birmovania a Eucharistie, ktoré prijmú počas Veľkonočnej vigílie. Od stredoveku sa od tejto piatej pôstnej nedele dostávala do centra modlitby veriacich myšlienka Kristovho utrpenia a na znamenie smútku sa odstraňovali alebo zahaľovali všetky ozdoby a kríže. Rovnako aj dnes sa zahaľujú kríže až do ich odhalenia pri liturgii na Veľký piatok. Zahalený kríž akoby naznačoval isté tajomstvo. Náš samotný život je tajomstvom. Náš úspech či neúspech je neraz zahalený rúškom tajomstva. Je tajomstvom, prečo ten miluje a tamten nie, keď všetci tak lásku potrebujeme. Hriech je tajomstvom neprávosti. Naša smrť a posmrtný život je zahalený tajomstvom. Naša viera je tajomstvom. Ježišov život, Jeho utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie je veľkým tajomstvom. Cirkev je tajomstvom. Mnohé veci v našom živote sú zahalené tajomstvom a ľudský rozum je neraz prikrátky, aby tomu všetkému porozumel.
Aj dnešná bohoslužba slova je opradená takýmto tajomstvom. V evanjeliu nás zaráža hrubosť mužov, zákonníkov a farizejov, teda elít národa, voči bezbrannej, hoc aj hriešnej žene. Odkiaľ sa vzala tá ich hrubosť, ktorá pre dosiahnutie nečistých zámerov, dokáže ísť až za hranice ľudskosti? Odkiaľ sa niekedy berie naša hrubosť, keď pre dosiahnutie našich zámerov sa neštítime použiť akékoľvek prostriedky? Stretávame sa tu naozaj s tajomstvom zla a neprávosti. V evanjeliu nás však prekvapuje ešte iné tajomstvo, tajomstvo Ježišovej reakcie na zlo, tajomstvo Jeho múdrosti.
Čo to znamená pre nás? Keď privedú bezbrannú ženu – hriešnicu, aby ju Ježiš odsúdil, On mlčí. Zohne sa a prstom píše po zemi. Oni dobiedzajú, no On mlčí a zachováva si pokoj. Čo to mlčanie asi spôsobuje v ich srdciach a mysliach? A vôbec majú srdcia? Čo to mlčanie spôsobuje v srdci obvinenej ženy? Ako sa asi zachová k nej On? Mlčanie je neraz nepríjemné, ale ako je potrebné. Ako je potrebné niekedy mlčať… Napokon zdvihne hlavu a povie: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý do nej hodí kameň!“ A opäť sa zohne, mlčí a píše… Evanjelista dodáva: „Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku.“ Je tajomstvom, čo sa po Ježišových slovách asi udialo v ich srdciach. V srdciach tých zvrhlých mužov, ktorí sa neštítili tak kruto zaobchádzať s bezbrannou ženou, sa zrazu pohlo svedomie. Odhodili kamene a odišli. A tak sa nám ponúka otázka: „Kde je vlastne hranica, keď sa ešte v človeku pohne svedomie, kde je vlastne hranica, keď už svedomia niet?
„Žena, kde sú? Odsúdil Ťa niekto?“, pýta sa Ježiš osamelej ženy. Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: Ani ja Ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“ Čo sa asi teraz deje v jej srdci? Len o vlások unikla smrti. Len o vlások unikla duchovnej smrti, On, Ježiš sa zachoval ináč. Nepošliapal ju, neodsúdil, ale odpustil jej a vrátil jej dôstojnosť.
Mnohí sa dívajú na Cirkev iba ako na inštitúciu, na jej štruktúry – pápež, biskupi, kňazi… Mnohí vidia len jej hriechy, hriechy jej detí. Je tajomstvom, že ona napriek hriechom svojich detí tu je už dvetisíc rokov. Cirkev je tajomstvom, tajomstvom je toto spoločenstvo bratov a sestier, tajomstvom je prítomnosť Krista v nej. Tajomstvom je nezištná láska, dobro a obeta miliónov nenápadných Kristových ovečiek, našich dobrých otcov, mamičiek, kňazov…
Kde je hranica, keď sa svedomie ešte pohne a kde je hranica, keď už svedomie definitívne mlčí? On je tou hranicou, On má moc pohnúť srdciami aj tých najzvrhlejších mužov. Je to tajomstvo, ale On je tou hranicou, na ktorej sa to všetko láme. Chápeme, ako Ho potrebujeme? On nepoukazuje prstom na hriešneho človeka, ale ukazuje prstom do zeme. Ukazuje na náš pôvod, ukazuje na dôstojnosť človeka a skrze odpustenie mu ju vracia. On vracia dôstojnosť žene, On nás mužov učí, ako sa máme správať k ženám, ako sa máme správať k sebe…
Teda je tu tajomstvo. Tajomstvo, že hoci si myslíme, že Ho nepotrebujeme, predsa Ho potrebujeme. Tajomstvo, že hoci sa od Neho vzďaľujeme, On sa k nám ešte viac približuje. Tajomstvo, že On sa k nám približuje aj v novom pápežovi, ktorý hovorí: „Centrom nie je pápež, ale Kristus, centrom je Kristus.“ Tak ako v dnešnom evanjeliu.
Jozef Žvanda
Foto: Internet