Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy! On nás potešuje v každom našom súžení… (2 Kor 1, 3-4)
Tento Pavlov list podnietili mimoriadne okolnosti, lebo jeho prvý list korintským veriacim vyvolal napätie medzi Korinťanmi a Apoštolom. Do Korintu medzi kresťanov prišli judaistickí (židovčiaci) misionári. Vyhlasovali sa za apoštolov, predkladali odporúčajúce listy, vystatovali sa mimoriadnymi charizmatickými darmi a všemožne sa snažili zdiskreditovať pred veriacimi Pavla a jeho apoštolskú autoritu. Pavol v snahe zabrániť ich škodlivému vplyvu a obnoviť poriadok urobil z Efezu »bleskovú návštevu« do Korintu. Nepodarilo sa mu však presvedčiť korintských veriacich, aby týchto tzv. misionárov odmietli. Naopak, jeden člen komunity sa proti nemu verejne postavil a urazil ho. Rozhorčený a zarmútený Apoštol sa vrátil do Efezu a napísal odtiaľ korintským kresťanom “vo veľkom súžení a úzkosti srdca, cez mnoho sĺz” list, v ktorom ich žiada, aby vinníka potrestali a aby sa postavili proti judaistickým votrelcom. Zároveň poslal do Korintu svojho žiaka Títa, aby urovnal spory, pomohol Korinťanom zmieriť sa s Apoštolom a urýchlil zbierku pre chudobných v Jeruzaleme. Pavol pre závažné okolnosti urýchlil svoj odchod z Efezu a prišiel do Troady, kde mal dohovorené stretnutie s Títom. Keď ho tam nenašiel, vybral sa za ním do Macedónska. Títus mu podal potešiteľné správy. Pavlov list našiel veľkú ozvenu a priviedol väčšinu Korinťanov k pokániu. Ten, čo ho urazil, bol potrestaný a plánovaná zbierka sa už koná. Pavol hneď napísal tento Druhý list Korinťanom, adresovaný kresťanom v celom Achájsku. Bolo to pravdepodobne ešte na jeseň r. 57. Apoštol poveril Títa, aby list zaniesol do Korintu a pripravil tam jeho návštevu, počas ktorej chcel urobiť v cirkevnej obci definitívny poriadok a uplatniť svoju apoštolskú autoritu a práva.
Možno povedať, že Pavol nenapísal nič výrečnejšie a nič dojímavejšie, ako je tento list: smútok i radosť, obava i nádej, nežnosť i rozhorčenie v ňom vibrujú s rovnakou energiou. Vďaka mimoriadnej schopnosti, s ktorou Pavol vie predstaviť vo svetle viery i tie najvšednejšie prípady, je Druhý list Korinťanom nevyčerpateľným prameňom zásad asketiky a mystiky.
Slová z úvodu tohto Druhého listu sv. apoštola Pavla Korinťanom naplno vystihujú obsah daného listu, súženie a smútok na jednej strane, ale na strane druhej Božia útecha v akomkoľvek súžení: „Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy! On nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás. Lebo ako sa v nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha.“ (2 Kor 1, 3-4) Tieto slová majú aj hlboký súvis s Ježišovou rečou na vrchu, s ôsmimi blahoslavenstvami, a zvlášť s týmto blahoslavenstvom, ktoré sme počuli v dnešnom úryvku z Matúšovho evanjelia: „Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.“ (Mt 5, 4) Aj my sme už neraz zažili smútok, sklamanie a niekedy to trvalo aj dlho. Možno sa nám stalo, že nám niekto v takejto situácii zavolal, že sme niekoho stretli, kto nás dobrým slovom potešil, že sme dostali posilu z Božieho slova či z Eucharistie. V tej chvíli konal Boh, ktorého dnes apoštol Pavol oslavuje, Boh všetkej útechy. Aj prostredníctvom nás chce potešovať plačúcich.
Text a foto: Jozef Žvanda
Zdroj: Sväté písmo, Úvod do Druhého listu Korinťanom.