Oznamy z Rybárpoľa

Rybárpole leží v úzkom údolí pri pravom brehu Váhu vo výške okolo 490 m nad morom. Je časťou mesta Ružomberok.

Najstaršia správa o Rybárpoli je v daňovom súpise z roku 1549. Vtedy tam bývala zemianska rodina, hospodáriaca na majetku nie väčšom ako celá sedliacka usadlosť. Názov Rybárpoľa svedčí o tom, že osada vznikla na majetku zemana zvaného Rybár a na takom mieste pri brehu Váhu, kde sa často chytali ryby. Podľa zachovaných písomných prameňov zo 16. storočia tunajší zemania používali priezvisko Rybársky a názov osady sa vyskytuje v slovenskej podobe Rybárpole alebo v maďarskom preklade Halazffalva. Okolo roku 1584 tu stáli dva domy a územie vlastnícky patrilo panstvu Likava.

V roku 1828 bol v Rybárpoli jeden dom a žili tu štyria obyvatelia. V 19. storočí sa pre Rybárpole zaužívalo pomenovanie Mayerhof a potom Fonogyár. V roku 1871 vybudovali Košicko – Bohumínsku železnicu, ktorá prechádzala cez Rybárpole. Prázdny priestor v blízkosti železničnej trate a rieky Váh odkúpil v roku 1894 rakúsky podnikateľ Izidor Mautner a začal tu stavať továrenské objekty, v ktorých ešte v tom istom roku spustil bavlnársku výrobu. V Rybárpoli tak vznikla najväčšia textilná továreň v strednej Európe, ktorá nepretržite pracovala celé jedno storočie.

Rybárpole bolo filiálkou Rímskokatolíckej farnosti v Ružomberku. Veriaci rímskokatolíckeho náboženstva navštevovali bohoslužby v Ružomberku. Myšlienka postaviť filiálny kostol v Rybárpoli je spojená s osobou jezuitského pátra Vendelína Rybára Sahulčíka, ktorý bol v roku 1931 preložený z Trnavy do Ružomberka. Vendelín Rybár Sahulčík vstúpil do Spoločnosti Ježišovej v roku 1923 v Trnave a tu sa začal venovať sociálnemu apoštolátu. Po príchode do Ružomberka svoju pozornosť zameral na robotníctvo v Rybárpoli. Po ročnom účinkovaní bol preložený späť do Trnavy, ale v roku 1937 sa opäť vrátil do Ružomberka a stal sa hlavným iniciátorom akcie na stavbu kostola v Rybárpoli.

Prvú svätú omšu v Rybárpoli slúžil ružomberský farár Ján Ferenčík v pivničných priestoroch štátnej ľudovej školy na 1. nedeľu adventnú 27. novembra 1938. Zriadil sa prípravný výbor pre stavbu fabrického Kostola Svätej rodiny v Rybárpoli, ktorého členmi boli ružomberský farár Ján Ferenčík, okresný náčelník Vojtech Kállay, starosta mesta Anton Mederly, rektor Slovenskej vysokej školy technickej Anton Bugan, notár Viktor Sliacky, riaditeľ školy Ján Zachar a prednosta technického oddelenia mestského úradu Kazimír Olejník.

Keď vypukla Druhá svetová vojna, stavba kostola sa neuskutočnila. Riaditeľ Mautnerových textilných závodov v Ružomberku – Rybárpoli Osvald Gläsner pridelil na konanie bohoslužieb väčšiu miestnosť v budove bývalého obchodného družstva, ktorá bola postavená v roku 1914 a po krachu nájomcov bola využívaná ako jedáleň pre robotníkov. Počas mobilizácie v roku 1938 tu bol priestor pre vojsko. Prvá svätá omša sa v týchto priestoroch konala 5. Februára 1939. Tieto priestory boli postupne adaptované pre kostol a slúžia až dodnes. Projektovú dokumentáciu rekonštrukcie vyhotovil staviteľ Július Záchenský a stavebný dozor mal František Smetana z rybárpoľskej textilky. Stavebné práce prebiehali postupne podľa prílivu finančných prostriedkov.

Pomocnú roku pri zriaďovaní podali aj riaditelia textilky František Adámek a František Pavlíček. Ich zásluhou prebehli počas roku 1942 najväčšie stavebné úpravy. Kostol posvätil 8. decembra 1942 ružomberský farár Ján Ferenčík.

Vnútorné zariadenie kostola bolo realizované podľa návrhov jezuitského pátra Valéra Zavarského. Pôvodnú krížovú cestu zakúpili v roku 1939 a jednotlivé zastavenia boli reprodukciami krížovej cesty nemeckého maliara Gebharda Fugela. V tom istom roku darovala kostolu rodina Smižárová z Rybárpoľa pred Vianocami betlehem. Organ na objednávku vyrobila firma Rieger z Krnova v roku 1942. Generálna oprava kostola sa uskutočnila v Jubilejnom roku 2000 podľa projektu Martina Bištana.

Správcami Kostola Svätej rodiny v Rybárpoli boli v rokoch 1938 – 1949 Vendelín Rybár Sahulčík a 1949 – 1950 Jozef Štafan, kňazi Spoločnosti Ježišovej. Po likvidácii jezuitského rádu v apríli 1950 kostol spracovali striedavo kňazi pôsobiaci vo farnostiach Ružomberok a Hrboltová.

Od 1. októbra 2001 kostol spravujú kňazi z Univerzitného pastoračného centra biskupa Jána Vojtaššáka v Ružomberku.

Mgr. Peter Dvorský, historik