Na portáli Modlitba.sk som našiel tento príbeh. Mladý muž príde ku kňazovi a hovorí: „Prosím, Otče, už nebudem chodiť do kostola!“ Kňaz sa pýta: „Áno? Môžete mi povedať prečo?“ Mladý muž odpovedá: „Och, otče, tu vidím ženu, ktorá zle hovorí o inej žene, obe hovoria o mužovi, ktorý zle prečítal čítanie, ďalší hovoria o rozdelenom, falošne spievajúcom zbore spevákov, iní o ľuďoch, ktorí si prezerajú svoje správy v mobile počas omše, nehovoriac o ich povýšeneckom a egoistickom správaní mimo kostola…” Kňaz odpovedá: „Máte pravdu. Ale skôr, ako definitívne opustíte Cirkev, rád by som, aby ste mi urobili láskavosť: vezmite si pohár vody a trikrát s ním obíďte kostol bez toho, aby ste spadli alebo rozliali vodu v pohári. Potom môžete spokojne opustiť Cirkev. „To je jednoduché!“ zvolá mladý muž. Urobil tri kolá s pohárom vody, vrátil sa ku kňazovi a hovorí: „Hotovo, tu máte svoj pohár vody.“ Kňaz sa muža opýtal: „Keď ste obchádzali kostol s pohárom vody, všimli ste si, že by sa nejaká žena o iných zle vyjadrovala?“ „Nie.“ „Videli ste ľudí, ktorí sú ľahostajní voči ostatným v kostole, či v Cirkvi?“ „Nie.“ „Pochopili ste prečo ste si nič z toho nevšimli?“ „Pretože ste sa sústredili na pohár vo svojich rukách, aby ste ho nerozbili a nevyliali z neho vodu. Viete… je to podobné aj v našich životoch. Keď sú naše srdcia zamerané na Krista, nemáme čas sledovať chyby druhých. Ten, kto odíde z Cirkvi kvôli chybám iných ľudí, do nej nikdy neprichádzal kvôli Ježišovi.“
Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Jn 20, 19-23)
Vzkriesený Ježiš večer po svojom zmŕtvychvstaní nevstupuje medzi ustrašených učeníkov s krikom a výčitkami: „Takto sa správajú priatelia k priateľovi? Toľko som vám toho ukázal, denne som bol s vami, zachránil som vás na rozbúrenom mori, niekoľkokrát som vás zázračne nasýtil a vy ste ma nechali v kaši? Ste zradcovia, slabosi, už s vami nechcem mať nič spoločné!“ Vstúpil takto Ježiš medzi ustráchaných učeníkov? Nie, on to takto neurobil. Takto by sme to možno urobili my ľudia, ale on to urobil ináč, lebo on je Boh, živý Boh, vzkriesený Boh. Jeho myšlienky nie sú ako naše myšlienky. Jeho cesty nie sú ako naše cesty. Keď vzkriesený Kristus v ten večer prvého dňa v týždni vstúpil medzi ustráchaných učeníkov, pozdravil ich slovami: „Pokoj Vám!“ Urobil to dvakrát a zopakoval to aj o týždeň. Povedal im. „Pokoj vám!“ ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. Prečo to Pán takto robí?
Vzkriesený Pán hľadí na človeka ináč, hľadí na človeka ako Boh. Vzkriesený Pán hľadí do srdca človeka. Áno, vidí tam aj jeho zlyhania, hriechy, chyby a nedostatky, ale Pán hľadí ešte hlbšie. Keď hľadí do tváre človeka a do jeho srdca, vidí oveľa viac. V tvári človeka vidí svoj obraz a podobu. Tak to vysvetľuje emeritný pápež Benedikt XVI.: „Keď sa dívame na nejaký obraz, nevidíme tam iba čosi znázornené, umelecky stvárnené, a potom farby a ťahy štetcom. Samotný obraz ukazuje na niečo väčšie, čo znázorňuje, na niečo ponad obraz, čím obraz nie je.“ Tak aj pohľad do ľudskej tváre odkazuje na niečo väčšie, na niekoho väčšieho, na toho, kto človeka stvoril na svoj obraz a podobu. Vzkriesený Pán sa díva do tvárí svojich učeníkov a ich tvárach spoznáva obraz a podobu svojho Otca, zdeformovaný obraz a podobu Boha. Preto im slovami: „Pokoj vám!“ hneď odpúšťa a vracia im pôvodný obraz a podobu Boha, obraz a podobu milosrdného Otca. No vzkriesený Pán ide ešte ďalej. Svojim učeníkom dáva podobnú moc, moc odpúšťať hriechy, ktorá v hriešnemu človeku uzdraví srdce a opraví zdeformovaný obraz a podobu Boha, aby už človek mohol byť naozaj ako Boh, čistý a nevinný, svätý. Tomuto úkonu odpustenia hriechov, uzdravenia ľudského srdca a navrátenie pravého obrazu a podoby v tvári človeka hovoríme Božie milosrdenstvo.
Náš Boh, je milosrdný Boh, Boh bohatý na milosrdenstvo. To On pre krv svojho syna vyliatu za nás na kríži, sa už nedíva na naše hriechy, ale díva sa nám do tváre a do nášho srdca, kde spoznáva seba a svoj pokrivený obraz v nás uzdravuje a dáva do pôvodnej podoby svätosti a nevinnosti. Toho milosrdného Boha, nášho nebeského Otca bohatého na milosrdenstvo tu už máme od počiatku, už v raji po prvom hriechu v tzv. protoevanjeliu hovoril o žene, ktorá pošliape hadovi hlavu a on jej zraní pätu. My v tejto žene spoznávame Pannu Máriu, Matku Božieho Syna, Božieho Baránka. Práve vo svojom Synovi milosrdný Boh naplno preukázal svoje milosrdenstvo. Ako úžasne nám milosrdného Boha predstavil Pán Ježiš v Podobenstve o márnotratnom synovi a milosrdnom otcovi. Náš nebeský Otec, Boh bohatý na milosrdenstvo, je márnotratný na lásku a pozýva nás, aby sme hľadeli na neho, skrze jeho Syna Ježiša Krista. Lebo kto vidí Syna, vidí aj Otca. Milosrdný Boh skrze svoje milosrdenstvo nás pozýva, aby sme aj my boli márnotratní na lásku, aby sme hľadeli na svet, na človeka a na seba samého očami milosrdenstva, aby sme hľadeli človeku do tváre, a aby sme v tejto tvári nevideli iba chyby a nedostatky, ale na prvom mieste obraz a podobu Boha. A ak je tento obraz a podoba Boha v tvári tohto človeka zdeformovaná, aby sme tomuto človeku, nášmu bratovi či sestre, láskou, milosrdenstvom, modlitbou a pokáním mohli pomôcť do jeho tvár vrátiť ozajstný obraz a podobu Boha.
Aké je ľahké vidieť v človeku, vidieť v Cirkvi iba chyby a nedostatky. My sme pozvaní sústrediť sa na tvár človeka, na tvár Boha a vďaka Bohu objaviť v tvári človeka obraz a podobu svojho Boha, objaviť úžasné dielo Božieho milosrdenstva.
Jozef Žvanda
Foto: Internet