Dňa 12. 4. 2016 sa v rámci podujatia „Hosť na KU“ uskutočnila historická prednáška Mgr. Františka Neupauera, PhD o významných predstaviteľoch slovenskej podzemnej cirkvi v období komunistickej totality – Vladimír Jukl a Silvester Krčméry. Jeho slová vychádzali zo svedectiev a osobných skúseností so spomínanými osobnosťami.
Pár slov o osobnostiach: Silvester Krčméry (5. 8. 1924 – 10. 9. 2013) bol slovenský lekár, aktívne sa zapájal do apoštolátu laikov, za čo bol na desať rokov uväznený (1954 – 1964). Bol spoluzakladateľom sekulárneho inštitútu Fatima (1974) a jedným z organizátorov Sviečkovej manifestácie v Bratislave (25. 3. 1988). Vladimír Jukl (19. 4. 1925 – 1. 5. 2012) bol kňazom, aktívne spolupracoval so S. Krčmérym. Ako 27-ročný bol odsúdený za vlastizradu na 25 rokov väzenia. Vo väzení strávil 13 rokov, 6 mesiacov a 9 dní (1952 – 1965).
Hosť nazval V. Jukla a S. Krčméryho za „umelcov vo vytváraní vzťahov“. Prednáška sa opierala o tri body: vzťah k rodine, širšie vzťahy a vzťah k Bohu.
Vzťahy k rodine u spomínaných osobností boli veľmi pekné. Krčméryho sestra Gabika spomína: „Silvester vždy chcel pomáhať.“ V rodinách oboch osobností sa pestovala úcta k pravde. Krčméry si napísal do denníka: „Naplno využiť každú chvíľu!“
Pri budovaní širších vzťahov bolo ich cieľom šírenie evanjelia. Krčméry povedal: „Nech sa nám každý stane rodinou.“ Počas vysokoškolského štúdia sa okolo prof. Kolakoviča vytvorila tzv. Kolakovičova rodina, ktorá bola praktickou prípravou na ťažkú spoločenskú situáciu po príchode komunizmu a stala sa základom pre vytvorenie spoločenstva Fatima.
V osobnej modlitbe pamätali na nasledujúce úmysly: príprava a realizácia apoštolátu, obrátenie Ruska a Číny, obrátenie prenasledovateľov kresťanov. V. Jukl pravidelne písal listy politikom, v ktorých zdôrazňoval, že „pravda je silnejšia ako moc“. Silvester a Vlado mali veľmi blízky vzťah k sv. Jánovi Pavlovi II. Ten im po Wande Poltawskej odkázal, že pri každej súkromnej svätej omši na nich pamätá.
Základom spirituality spomínaných osobností bola jezuitská spiritualita. Dávali dôraz na profesijnú odbornosť a postoje podľa Kolakovičových pravidiel (vidieť, posúdiť a konať v duchu evanjelia). Medzi malé apoštolské pomôcky, ktoré vovádzali do apoštolského dialógu patrilo pero a za veľkú pomôcku sa považovalo auto, ktoré pomáhalo pri prevážaní náboženskej literatúry.
Medzi riadkami prednášky sme vnímali, že ich životný odkaz je magnetom ku svätosti života, ktorá môže byť potvrdená aj v procese blahorečenia.
Mgr. František Neupauer, Phd. je rodákom zo Slovenskej Vsi, narodený 28. 8. 1979. Históriu a filozofiu študoval na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde pokračoval na doktorandskom štúdiu histórie. Je pracovníkom Ústavu pamäti národa, predsedom občianskeho združenia „Nenápadní hrdinovia“ a pedagógom na Vysokej škole sv. Alžbety, kde prednáša novodobé dejiny.
Foto: Anton Kulan
Slavomíra Matlová