Každý človek, ale zvlášť mladí ľudia sú citliví na spravodlivosť či nespravodlivosť. Množstvo vojen a konfliktov, tak v ľudskom makro ako aj v mikrosvete, vyvolala práve tá druhá, teda nespravodlivosť. Je preto spravodlivé zadosťučiniť spravodlivosti. V Katechizme katolíckej Cirkvi sa píše, že spravodlivosť je morálna čnosť, ktorá spočíva v stálej a pevnej vôli dať Bohu a blížnemu to, čo im patrí (Porov. KKC 1806).
Slávime nedeľu Krstu Krista Pána. Aký má súvis práve spravodlivosť s Kristovým krstom a s naším krstom? V evanjeliu podľa Matúša, keď Ježiš žiada Jána Krstiteľa, aby ho pokrstil a ten sa zdráha, reaguje Ježiš nasledujúco: „Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé“ (Mt 3, 15). Ježiš sa dáva pokrstiť, pretože chápe krst ako zadosťučinenie spravodlivosti. Ponorením sa do rieky Jordán sa Ježiš úplne odovzdáva svojmu Otcovi. Krst v Jordáne je predobrazom jeho druhého krstu na kríži na Kalvárii. Tam bude pokrstený krstom krvi, keď sa opäť úplne odovzdá Bohu. Dá Bohu to, čo patrí Bohu, teda seba samého, urobí, čo je spravodlivé, aj keď on sám je Spravodlivosťou. Počnúc touto chvíľou, keď je Ježiš pokrstený v Jordáne a splní, čo je spravodlivé, je každý krst zadosťučinením spravodlivosti. Krstom totiž odumierame hriechu, sme zaštepení do mystického Kristovho tela, do jeho Cirkvi a úplne sa odovzdávame Bohu, čo je spravodlivé. Krstom však zadosťučiníme spravodlivosti aj voči človeku, dáme mu totiž Boha, Božie požehnanie a milosť a ľudské dieťa sa nakoniec stane Božím dieťaťom, Božím milovaným adoptívnym synom. Krst, základná sviatosť, na ktorej je postavená celá budova nášho duchovného života je teda zadosťučinením spravodlivosti tak voči Bohu ako aj voči človeku.
Je však spravodlivé, aby nielen vo chvíli krstu sme zadosťučinili spravodlivosti, ale každý deň nášho života, až do našej poslednej pozemskej chvíle je potrebné robiť to, čo je spravodlivé, teda dať Bohu to, čo patrí Bohu a dať človeku to, čo patrí človeku. Jednoducho povedané máme byť verní svojim krstným záväzkom. Ako máme zadosťučiniť spravodlivosti vo všedných aj nevšedných dňoch nášho života? Vynikajúci návod nám ponúka dnešné prvé čítanie o Pánovom služobníkovi z knihy proroka Izaiáša: „Toto hovorí Pán: ,Hľa, môj služobník, priviniem si ho; vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie. Vložil som na neho svojho ducha; právo prinesie národom. Nebude kričať ani hlučne volať, nebude počuť na ulici jeho hlas. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, bude uplatňovať právo. Nezoslabne, nezlomí sa, kým nezaloží právo na zemi. Na jeho zákon čakajú ostrovy. Ja, Pán, som ťa povolal v spravodlivosti a vzal som ťa za ruku. Utvoril som ťa a zmluvou ľudu som ťa urobil, svetlom národov, aby si otvoril oči slepým, vyviedol väzňov zo žalára a z väznice tých, čo sedia v temnotách‘“ (Iz 42, 1-4.6-7).
Nuž skvelá inšpirácia ako naplno realizovať svoj krst v bežnom živote, ako byť verný svojim krstným záväzkom a ako tak zadosťučiniť spravodlivosti tak voči Bohu ako aj voči človeku. Podarí sa nám to? Kiežby sme otvorili oči slepým.
Jozef Žvanda
Foto: Internet