V stredu 16.3.2016 sa konala univerzitná krížová cesta na ružomberskú Kalváriu. Zúčastnili sa jej zástupcovia vedenia univerzity na čele s otcom rektorom, univerzitní kňazi, pedagógovia, zamestnanci, študenti a ostatní ružomberskí veriaci, ktorí s nami tvorili spoločenstvo putujúcich za krížom s krížom. Kráčali sme do zdanlivej tmy. Za nami bol vysvietený Ružomberok, vedľa bratia a sestry, nad nami jasný mesiac a hviezdy a pred nami kríž – mali sme viac svetla ako ľudia v osvetlenom meste. Zamyslenia z pera otca biskupa Jozefa Haľka sa niesli v symbolike papiera. Počas jednotlivých zastavení sme si mohli uvedomiť rôzne metamorfózy papiera: z čistého papiera sa môže stať rozsudok, špagát, popol, úmrtné oznámenie…
„Papier je krehký, tak ľahko sa potrhá. Špagát má zasa byť čosi pevné, čo vydrží záťaž. Spraviť z papiera špagát tento papier pokoruje: toto nie je jeho primárna úloha, kvôli ktorej sa dokonca musí zriecť svojej veľkosti i hladkosti. A predsa, zhužvaný a stočený do akéhosi vráskavého lana je napokon pevnejší, ako onen pekný a vyhladený…” (V. zastavenie – Šimon z Cyrenejský pomáha niesť Ježišovi kríž). Aj my sme sa cestou na kalváriu stávali špagátmi, pevnejšími ako pred tým; azda sme roztrhali aj nejaké rozsudky o blížnych; možno spálili predsudky a z popola povstali nové výzvy milovať.
Táto krížová cesta bola vyznaním, listom Ježišovi o našej láske k nemu. Verím, že tento list bude uložený v našich knihách života a potom, keď sa stretneme z tváre do tváre, bude nasledovať objatie a nie odsúdenie. „U Boha úmrtné oznámenie o pohrebe nie je posledným papierom. Pretože, v tej najvnútornejšej obálke Božej pošty pre teba je čistý papier, na ktorý Boh už len dopíše to jediné slovo o podstate neba : láska.”( XIV. zastavenie Pána Ježiša pochovávajú)
Darka Obušeková, PF KU