Dňa 14. 11. 2017 sa v rámci prednáškového cyklu Hosť na KU uskutočnila prednáška pod názvom Problematika očkovania. Hosťom o. Róberta Slotku boli tentokrát Mgr. Marek Benčík a ThLic. Ján Viglaš, ktorí nám priblížili pohľad na očkovanie zo zdravotníckeho a etického hľadiska.
Historické pozadie zavedenia vakcinácie
Na začiatku nám Mgr. Marek Benčík priblížil historickú situáciu, ktorá v konečnom dôsledku viedla k celoplošnému zavedeniu povinného očkovania. Aj keď bola v minulosti pomerne vysoká pôrodnosť, populácia prakticky nerástla, na čom mali okrem nedostatočnej hygieny a vojnových konfliktov vysoký podiel aj infekčné choroby, ako napríklad pravé kiahne. Hoci praktiky podobné očkovaniu zaznamenávame už v starovekej Číne, s metódou vakcinácie prišiel až lekár Edward Jenner v roku 1796. Ten spozoroval, že ženy pracujúce s hovädzím dobytkom sú odolné voči pravým kiahňam, a tak vypracoval metódu, podstatou ktorej bolo využitie skríženej imunity vírusu tzv. pravých kiahní a kravských kiahní. Dnes už pravé kiahne považujeme za eradikované, teda vykorenené (posledný prípad ochorenia bol zaznamenaný v roku 1977 v Somálsku), čo sa považuje za veľký úspech v oblasti zdravotníctva. Od čias lekára Jennera sa problematikou vakcinácie zaoberalo hneď niekoľko vedcov a časom došlo k eliminácii množstva infekčných aj neinfekčných chorôb. Prvý zákon o očkovaní v Uhorsku bol prijatý v roku 1837 a v súčasnosti, podobne ako vo veľkej časti Európy, je u nás očkovanie povinné.
Vakcinácia a súčasnosť
Očkovacia látka pozostáva z biologických, teda aktívnych, ale aj neaktívnych substancií, ktoré stimulujú imunitný systém. Vakcína sama o sebe nikdy nevyvolá ochorenie, môže ho len imitovať. Prednášajúci nepopreli existenciu nežiaducich účinkov, o ktorých sa možno dočítať aj v príbalových letákoch, no podľa ich názoru očkovanie so sebou prináša viac benefitov ako rizík. Nežiaduce účinky vakcín je podľa slov prednášajúcich možné znížiť napríklad ich skladovaním pri predpísanej teplote. Prednášajúci zároveň kládli dôraz na potrebu kolektívnej imunity, a to so zreteľom na detských pacientov, ktorým lekár nemusí odporučiť podanie očkovacej látky, napríklad z dôvodu alergie na niektorú zložku vakcíny, a ktorých má kolektívna imunita chrániť. Predmetom vakcinácie nie sú len infekčné, ale aj neinfekčné choroby, dokonca už existuje onkogénna vakcína. V súčasnosti veda intenzívne pracuje na zdokonaľovaní vakcín, napríklad od roku 1960 vo vakcínach dochádza k postupnému zníženiu antigénov (látok, ktoré vyvolávajú tvorbu protilátok a teda reakciu imunitného systému). Proces vývoja novej vakcíny je veľmi dlhý a komplikovaný, podobne ako proces jej registrácie a v krajnom prípade môže úrad pre verejné zdravotníctvo rozhodnúť o stiahnutí už registrovanej očkovacej látky z trhu, ako sa to stalo napríklad v prípade vakcíny proti TBC.
Stanovisko Konferencie biskupov Slovenska (KBS) k očkovaniu
Približne od roku 2005 sa začínajú objavovať výhrady voči povinnému očkovaniu. Okrem tých, ktoré sa opierajú výlučne o zdravotnú stránku očkovania, je časť výhrad zameraná na eticky sporné momenty v histórií vývoja vakcín. Tieto výhrady poukazujú na skutočnosť, že tzv. MMR vakcína (mumps, morbilli a rubeola) bola vyvinutá na základe tkanív z potratených plodov, a to nie len v rámci spontánnych, ale aj umelých potratov. Bolo teda nevyhnutné, aby Katolícka cirkev k týmto morálnym otázkam zaujala jednoznačný postoj, a tak v roku 2013 KBS zaujala svoje konečné stanovisko. Základným východiskom morálnych výhrad voči očkovaniu je odmietnutie akejkoľvek spoluúčasti na páchaní zla, a teda aj na umelých potratoch, ktoré je zakotvené v morálnej teológií. Pritom v tejto oblasti stále existujú názorové rozpory (negatívne stanovisko voči očkovaniu zaujal napr. morálny teológ a bioetik ThDr. René Balák, PhD.). Základný morálny argument v prospech očkovania sa pritom opiera o skutočnosť, že žijeme vo svete, kde sú dobro a zlo úzko prepojené: aj návšteva nemocnice, kde sa vykonávajú umelé potraty či prehliadka u gynekológa, ktorý ich vykonáva, by sa mohli považovať za nepriamu podporu interrupcií. Ján Pavol II. vo svojej encyklike Evangelium vitae (EV, 74.) stanovuje dva neprípustné typy účastí na páchaní zla: formálna (účasť na páchaní zla prostredníctvom hlasovania) a materiálna (priamy podiel na páchaní zla aj napriek vnútornému nesúhlasu – napr. údržba zariadenia v potratovej sále). Okrem toho je tu istý rozdiel v sprostredkovanej účasti na páchaní zla, ktorej sa však niekedy nedá vyhnúť (predávam nože a jeden omylom predám vrahovi). Za vývojom niektorých vakcín boli bunky z potratených plodov a to nie je morálne v poriadku. Pokiaľ nie je však k dispozícii iná očkovacia látka, rodičia sú povinní (pre ochranu zdravia svojho dieťaťa) dať svoje dieťa zaočkovať aj existujúcou očkovacou látkou. Rovnako majú rodičia pôsobiť, aby pri príprave a výrobe i distribúcii očkovacích vakcín sa uprednostnili tie, ktoré sú vyrobené eticky nezávadným spôsobom (plné znenie dokumentu – https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-komisii-a-rad-kbs/c/stanovisko-k-niektorym-etickym-aspektom-povinneho-ockovania ).
Pár slov o hosťoch
Mgr. Marek Benčík pochádza z Tvrdošína. Na Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine vyštudoval verejné zdravotníctvo. Sedem rokov pracoval na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva – oddelení epidemiológie. V rámci svojej praxe prichádzal do kontaktu s problematikou očkovania v teréne a v zdravotníckych zariadeniach. V súčasnosti pracuje v oblasti ochrany zdravia pri práci.
ThLic. Ján Vigľaš je kňazom Banskobystrickej diecézy, rektor Kňazského seminára sv. Františka Xaverského v Banskej Bystrici – Badíne. Narodil sa v Piešťanoch a kňazskú vysviacku prijal 31. 7. 1999 v Banskej Bystrici. Študoval na Teologickom inštitúte RK CMBF UK v Badíne, St. Patrick´s College Maynooth v Írsku a na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme. Od roku 2001 prednáša morálnu teológiu na Teologickom inštitúte v Badíne. Je spolupracovníkom Teologickej komisie – Subkomisie pre bioetiku KBS.
Tím UPaC
Foto: Internet