O bývalom nemeckom kancelárovi Gerhardovi Shröderovi v čase jeho úradu kolovali rôzne zákulisné reči. V jednej z nich sa hovorilo, že kancelár miluje autá značky AUDI, lebo AUDI má vo svojej značke štyri prstene. Aj kancelár má štyri prstene, lebo je už štvrtýkrát ženatý… Tento muž sa raz, ešte v čase svojho úradu, vyjadril o svojom negatívnom postoji voči Katolíckej cirkvi, keď povedal, že proti Cirkvi netreba bojovať, stačí ju úplne znemožniť.
Shröderové slová akoby charakterizovali celé dvetisícročné dejiny tajomného zápasu s Kristovou Cirkvou. Ježiš svojim učeníkom otvorene hovoril o prenasledovaní pre jeho meno a pre evanjelium. Tým, ktorí sa rozhodli kráčať za ním, nesľúbil cestu ružovou záhradou, ale skôr cestu prenasledovania, utrpenia a zápasu. Zároveň však nezabudol dodať, že v tomto zápase svojich nasledovníkov nenechá samých, ale zostane s nimi až do skončenia sveta. Medzitým zástup tých, ktorí sa rozhodli slobodne kráčať za Ježišom, napriek rôznym tlakom, napätiam a prenasledovaniam, rástol. Ježišovi nasledovníci – kresťania si uvedomovali, že v krste sa stali členmi mystického Kristovho tela, že Cirkev je predovšetkým spoločenstvom, zhromaždením bratov a sestier. Všade, kam prichádzali, všade, kde žili, stali sa kvasom, ktorý okolie prekvasil v dobro, lásku, prijatie, odpustenie. Všade, kam prichádzali, prinášali svetlo, boli požehnaním pre dediny a mestá, pre krajiny a svetadiely.
Prečo však také obrovské tlaky? Prečo počas stáročí a aj dnes je tak veľký odpor voči kresťanom, neustále prenasledovanie, zosmiešňovanie? Veď kresťania sa vo väčšine prípadov snažia byť zodpovední a prospešní pre spoločnosť, nežijú si iba vo svojej ulite, snažia sa nezneužívať sociálny systém, ale zakladajú si rodiny, plodia a vychovávajú deti – budúcich daňových poplatníkov. Prečo?
Cirkev vo svojich deťoch je nepríjemná pre Pravdu, ktorú žije. Je výčitkou pohodlnosťou a pohodlím zdeformovaných svedomí moderného sveta. Cirkev vo svojich deťoch napriek svojim biedam a hriechom, snaží sa podporovať život, bojovať proti kultúre smrti, proti priemyslu, ktorý produkuje kultúru smrti. Cirkev životom Pravdy, ktorú má od svojho Zakladateľa, bráni rôznym záhadným finančným tokom, je proti srsti tým, ktorí chcú dať svetu iba chlieb a hry, ktorí svet masírujú neustálym napätím, aby potom človeka pripravili o slobodu a aby mohli ním manipulovať.
Ak Gerhard Shröder vyslovil spomínané slová, potom tento muž sám dobre vedel, akým „ohrozením pre neho, pre jeho finančné záujmy,“ je Cirkev. Aj preto vyslovil slová, ktoré priam pochádzajú z diablovej čítanky. Tento človek však zároveň vyriekol aj tvrdú pravdu o nás kresťanoch – katolíkoch. História ukázala, že fyzické násilie na kresťanoch ich nemôže odlúčiť od Kristovej lásky. A vôbec nič nemôže odlúčiť od Kristovej lásky tých, ktorí úprimne milujú Ježiša. Aj preto sa nemusíme obávať zákerných ťahov diablových miništrantov. Predsa je tu jeden háčik, predsa jestvuje niečo, čo nás môže odlúčiť od Kristovej lásky, a to naša neláska, sebectvo, egoizmus, nezáujem, vnútorná rozpoltenosť. Aj preto dnes Ježiš v evanjeliu varuje: „Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone“ (Lk 16,13). Koľko nechuti a zneistenia priniesli v minulosti do Cirkvi hriechy jej detí, hriechy pápežov, biskupov, kňazov, rehoľníkov, laikov… Inkvizícia, križiacke výpravy, popravy na rozpálenej hranici… A aj dnes, keď sa žiaľ prevaľujú niektoré kauzy v rímskej kúrii, koľko je to znechutenia. Koľko znechutenia prináša do Cirkvi nekomunikácia, autoritatívnosť, nepochopiteľné rozhodnutia, nadštandardná životná úroveň niektorých nás, niektorých nás pastierov v Kristovom ovčinci… Ako je niekedy dnešnému svetu na smiech schizofrenický život nás kresťanov – katolíkov. A tak v nedeľu z kostola bežíme rovno na nákupy do obchodného centra. Niekedy v rodine zatvárame oči pred háklivými témami a problémami, len aby bol pokoj. Takto sa sami znemožňujeme, znemožňujeme a strápňujeme Cirkev. Aj preto slová, že nemôžeme slúžiť aj Bohu aj mamone sú výstrahou pre každého z nás.
Gerhard Shröder má možno ešte stále strach z nás kresťanov – katolíkov. Ale Božie cesty sú nevyspytateľné. Možno, že po rokoch práve on aj vďaka Božej milosti a radostnému kresťanskému životu na uliciach Nemecka zažije osobné stretnutie so živým Kristom a bude vydávať veľké osobné svedectvo o Kristovi, Cirkvi a jej ovečkách. Pre nás sú jeho slová výzvou tešiť sa z toho, že sme kresťania – katolíci a byť na to hrdí.
Jozef Žvanda