Tri ľudské príbehy spojené s jednou krajinou spoznali účastníci diskusného podvečera s názvom Afganistan vtedy a dnes. Ten sa konal v pondelok 7.októbra v priestoroch Univerzitného pastoračného centra (UPaC) v Ružomberku. Hosťami diskusie boli Asadullah Akbari, Marián Mydlo a Michal Slačka. Traja muži, ktorých tisícročiami dobývaná krajina natrvalo ovplyvnila.
Asadullah Akbari sa narodil v Afganistane. Do vtedajšieho Československa odišiel za vzdelaním. Dnes je mimo domova takmer tridsať rokov. „Môj otec pôsobil v leteckých silách, kde mali československé stíhačky. Často som s ním chodil do práce a názov Československo ma od začiatku zaujal. Vtedajšej dobe mala táto krajina dobrú vzdelanostnú úroveň, aj to bol dôvod prečo som sem prišiel.“ Na Slovensko si zvykol a prijal aj našu kultúru. O Afganistan sa však neprestal zaujímať. Podľa neho bol o túto zem vždy veľký záujem. „Už od Peržanov. Dôvodom je hlavne podzemné bohatstvo.“ Svoju rodinu navštevuje v poslednej dobe častejšie, no pri vláde Talibanu tomu tak nebolo. Krajinu dnes vníma ako ťažko skúšanú. Politické záujmy a peniaze v nej plnia dôležitú funkciu. „ Ak by mal Afganistan 30 rokov pokoja a rozvíjal sa, bol by sebestačný,“ tvrdí Akbari.
Marián Mydlo vydal nedávno knihu s názvom – Vždy som sa vrátil. Opisuje v nej svoje cestovanie za bavlnou naprieč Afganistanom. Ten mu v rokoch 1978 a 1981 učaroval na celý život. „Prišiel som do tejto krajiny ako expert na bavlnu, ktorú som zaobstarával pre bavlnársky priemysel v Ružomberku. Vtedy som Afganistan vnímal ako štát, ktorý sa rozvíjal. Pestovala sa tu bavlna a ryža. Bol tu čulí obchod aj s Československom. Jedine tu chýbala železnica.“ Dnes Mydlo nevidí pre túto oblasť priaznivú budúcnosť. „Ako náhle by odišli Američania, všetko sa vráti do starých koľají.“
Autentický pohľad z vojenskej základne predstavil vojak Michal Slačka. V Kandaháre pôsobil takmer 10 mesiacov. „Na začiatku som bol šokovaný. Základňa bola obrovská. Američania tu vybudovali športoviská, dokonca aj obchody s rýchlym občerstvením.“ Spoznávať okolie nemohol. Slúžil 12 hodinové služby a voľný čas využíval najmä na nákupy v areáli. Počas svojho pôsobenia zažil raketový útok a aj odpálenie výbušniny uloženej v nákladnom aute. Pri kontakte s tunajším obyvateľstvom vojakom asistoval tlmočník. „Ľudia boli k slovenským vojakom veľmi priateľskí,“ dodáva Slačka.
Prvý diskusný podvečer v tomto akademickom roku priniesol rôzne pohľady na jednu z islamských krajín. Význam témy priblížil aj duchovný správca UPaC Róbert Slotka. „Spoznávanie moslimského sveta je pre nás dôležité, aj keď nie až tak hmatateľne. Napriek tomu prichádzame s moslimami do kontaktu v iných krajinách a mali by sme poznať isté súvislosti o ich živote.“ V podobných pondelňajších diskusiách chcú organizátori pokračovať. „Plánujeme pripraviť priestor na spoznávanie nových ľudí a tém. Vytvoril sa systém jednorazových a viacrázových stretnutí. Bude tu raz mesačne škola Svätého Písma a preberať sa budú aj aktuálne témy v živote Cirkvi. Ostatné podujatia pravidelne obmeníme.“ spresnil Slotka.
Fotogalériu nájdete: TU
Autor: Jozef Gruchalák, študent FF