Tieto dni sú pre nás pútnikov na Svetových dňoch mládeže nesmierne krásne. Človek sa niekedy cíti ako „in seven heaven“. Človek si v týchto dňoch neraz povie: „Ďakujem Ti, Pane, že som a že si. Ďakujem Ti za tieto dni.“ Naozaj sa nás na každom kroku dotýka Božia láska. Ak sa človek úplne odovzdá Bohu, nie je možné, aby túto lásku nepociťoval. Zažívame tu univerzalitu človeka a Cirkvi. Povzbudzujú nás slová a príklad pápeža Františka. Takmer nič neviem o jeho sprievodnom programe. Keď chcem napísať pár riadkov o svojej osobnej skúsenosti tu v RIU, nuž nemám na iné čas.
Tieto dni sú pre nás nesmierne krásne, ale aj nesmierne ťažké. Každý deň skoré vstávanie a domov prichádzame až pred polnocou. Aj domácim je potrebné venovať svoj čas. Cestovanie je veľmi náročné. Je tu veľmi veľa ľudí, možno povedať, že takmer celá Južná Amerika. Všetci sa prišli stretnúť s Františkom. Cestovanie je veľmi ťažké, zdĺhavé. Neraz jedna cesta v preplnenom metre, vlaku či autobuse trvá aj tri hodiny. Keď prídeme na Copcabanu, často sme uprostred ľudí, sotva niečo vidíme, sme vo veľkej tlačenici. sme už veľmi fyzicky unavení, avšak aj napriek tomu to stojí zato.
O pár minút odchádzame na záverečné podujatie Svetových dní mládeže, na pláž Copacabana. Už teraz tuším, že to bude veľmi náročné, ale veľmi sa teším novej skúsenosti a všetko to obetujem za tento svet, za Vás, za svoje ovečky. Prosím, prosím, prosím za nás o modlitbu.
o. Jozef Žvanda, 27.07.2013, Rio de Janeiro