„Keď som býval mladý, mal som krídla mocné a neúnavné, no nepoznal som vrchy. Keď som ostarel, poznal som vrchy, no unavené krídla už viac nedosiahli na dohľad.“ Toto sú slová básnika, ktoré zacitoval pápež František v príhovore americkým biskupom pri svojej nedávnej návšteve v USA. „Géniom je múdrosť a mladosť,“ dodáva František, je geniálne: „mocné a neúnavné krídla mladosti spojiť s múdrosťou toho, ktorý pozná vrchy.“
„Obdaruj nás, Pane, múdrosťou srdca“, spievame v dnešnom responzóriu. „Hneď zrána, hneď zrána nášho života nás naplň svojou milosťou a budeme jasať a radovať sa po všetky dni nášho života,“ dodáva žalmista.
Hneď zrána svojho života obdarený mocnými a neúnavnými krídlami prichádza neznámy mladý muž za tým, ktorý pozná vrchy, za Ježišom. Prichádza, aby ešte v mladosti mohol poznať vrchy, odkiaľ by mohol vzlietnuť až tam, kam dovidí, až na dohľad. „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“, pýta sa neznámy mladík Ježiša.
„Vo vás žije nádej, pretože vy patríte budúcnosti, a zároveň budúcnosť patrí vám,“ takto sa prihováral k milovanej mládeži sv. Ján Pavol II. „Vy ste nádejou sveta, vy ste nádejou cirkvi, vy ste mojou nádejou“, povedal mladým celého sveta v Ríme počas Veľkého jubilea 2000. Mladý muž, ktorý dnes prichádza za Ježišom reprezentuje túto mládež, reprezentuje to, čo sa odohráva v srdci každého mladého. V mladosti sa mladému človeku otvárajú priam neohraničené ľudské možnosti. Mladí môžu vidieť široké obzory svojho života, lebo majú nezaujatý pohľad a tiež odvahu a silu, ktorá patrí k tomuto veku, hovorí poľský kňaz a psychológ Jozef Augustyn v knihe Mladosť. Je géniom mladosti túžba po šťastí, túžba po úprimnej láske, túžba po spravodlivosti, túžba zmeniť svet. Práve toto priviedlo neznámeho mladíka k Ježišovi, vnútorná úprimná túžba po viac ako šťastí, túžba po večnom šťastí. Tak sa nám ukazuje, čo je ozajstným šťastím v živote človeka. Ozajstným bohatstvom je to, čo k Ježišovi privádza, hovorí sv. Ján Pavol II., nie to, čo od neho odvádza. Čo odvádza neznámeho mladého muža od Ježiša? Materiálne bohatstvo. Ono je príčinou smútku mladíka, ono sa tak javí ako relatívne. Za neznámym mladíkom akoby sa zľahla zem a viac už o ňom nepočujeme. A tak sa tým s mocnými a neúnavnými krídlami, všetkým mladým núka otázka: „Čo ťa k Ježišovi privádza a čo ťa od neho odvádza? Čo je ozajstným bohatstvom tvojho života? Dokázal by si pre toto bohatstvo obetovať aj svoj život?“
Mladosť s mocnými a neúnavnými krídlami vyhľadala toho, kto pozná vrchy, vyhľadala Ježiša. Prečo práve Ježiša? V tom čase predsa žilo veľa tých, čo poznali vrchy. Ak mladík nevyhľadá nikoho iného iba Ježiša, je presvedčený, že Ježiš viac ako iní pozná vrchy. Je presvedčený, že Ježiš pozná viac a podvedome cíti, že on má slová večného života, že jeho slová sú účinnejšie a ostrejšie ako dvojsečný meč, že jeho slová rozsudzujú myšlienky a úmysly. A má pravdu. Ježiš je ten, ktorému mladík dôveruje, lebo Ježiš vždy ukazuje na nebeského Otca. Keď ho mladík nazýva dobrým učiteľom, Ježiš vie, že mladík ani netuší, kým Ježiš vlastne je, preto v tej chvíli upriamuje mladíkovu pozornosť na Boha, nie na seba, aby ho nepomýlil. Ježiš je tým, kto pozná vrchy, lebo túži po ozajstnom dobre mladíka, preto ho upozorňuje na Božie prikázania a s láskou na tvári i v srdci ho vyzýva k radikálnosti. Vyzýva ho položiť si otázku: „Čo je ozajstným bohatstvom môjho života, k čomu je pripútané moje srdce, čo ma oslobodzuje, čo ma naopak zotročuje?“
„Je geniálne: mocné a neúnavné krídla mladosti spojiť s múdrosťou toho, ktorý pozná vrchy,“ hovorí pápež František. Kto je tým alebo kto má byť tým, ktorý pozná vrchy, u ktorého budú hľadať múdrosť mocné a neúnavné krídla mladosti? Kto iný to má byť, ak nie my dospelí? Ak neznámy mladík vyhľadá práve Ježiša a iba jemu sa zdôverí, znamená, že je presvedčený, že On, Ježiš dobré pozná vrchy, ba že pozná ešte viac, že pozná vrchy aj doliny ľudského života. Nám dospelým sa tak na záver nášho uvažovania núka otázka: „Patrím aj ja k tým, ktorí poznajú vrchy, ktorí poznajú vrchy a doliny ľudského života? Patrím aj ja k tým, ktorého vyhľadávajú mocné a neúnavné krídla mladosti? Čo robiť, aby mi mladí, moji synovia a dcéry, moji žiaci, študenti dôverovali? Čo mám robiť Ježišu, aby som patril k tým, ktorí poznajú vrchy a doliny ľudského života? Čo mám robiť, aby som dosiahol večný život?“
„Keď som býval mladý, mal som krídla mocné a neúnavné, no nepoznal som vrchy. Keď som ostarel, poznal som vrchy, no unavené krídla už viac nedosiahli na dohľad.“ Géniom je múdrosť a mladosť, je geniálne: mocné a neúnavné krídla mladosti spojiť s múdrosťou toho, ktorý pozná vrchy.
Jozef Žvanda
Foto: Internet