Jasaj na chválu Pánovi, celá zem, s radosťou slúžte Pánovi. S plesaním vstupujte pred jeho tvár. Vedzte, že náš Pán je Boh; on je náš stvoriteľ a jemu patríme, sme jeho ľud a ovce z jeho stáda. Lebo Pán je dobrý; jeho milosrdenstvo trvá naveky a jeho vernosť z pokolenia na pokolenie.
Tento Žalm č. 100 nám dnes zaznieva hneď potom, ako sme dočítali úryvok zo Skutkov apoštolov, úryvok plný napätia. Na jednej strane množstvo ľudu nasledovalo apoštolov Pavla a Barnabáša a s nadšením počúvalo Pánovo slovo. Apoštoli ich povzbudzovali, aby vytrvali v Božej milosti. Keď Židia videli zástupy, plní žiarlivosti odporovali tomu, čo hovoril Pavol. Tu Pavol a Barnabáš povedali smelo: „Predovšetkým vám sa malo hlásať Božie slovo, ale preto, že ho odmietate, obraciame sa k pohanom. Lebo tak nám prikázal Pán: ‚Ustanovil som ťa za svetlo pohanom, aby si bol spásou až do končín zeme.‘“ Keď to počuli pohania, radovali sa a oslavovali Pánovo slovo. A Pánovo slovo sa šírilo po celom kraji. Ale Židia poštvali nábožné ženy a popredných mešťanov, podnietili proti Pavlovi a Barnabášovi prenasledovanie a vyhnali ich zo svojho kraja. No učeníci boli naplnení radosťou a Duchom Svätým.
V tak krátkom úryvku zo Skutkov apoštolov sme sa ponorili do ťažkostí ohlasovania Pánovho slova pri budovaní prvotnej Cirkvi. Na jednej strane sme u mnohých videli nadšenie a život podľa evanjelia, na druhej strane neprijatie, nenávisť a štvanie ľudu voči apoštolom. Avšak napriek týmto paradoxom, sa evanjelium vďaka Božej milosti, ktorá skrze apoštolov účinkovala v srdciach tých, ktorí boli otvorení pre počúvanie Pánovho slova, vďaka tomu sa evanjelium šírilo ďalej. Duch Boží vanie ako chce, kedy chce a kam chce aj dnes. Ak evanjelium, ktoré formuje mysle a srdcia Božieho ľudu nechcú na jednom mieste, nuž Boží Duch aj napriek nepríjemnostiam, vzbudí v srdciach apoštolov túžbu ísť na iné miesta, až na samý kraj sveta a tam hlásať Pánovo slovo. Tým, že židovský národ neprijal Ježiša za svojho mesiáša, evanjelium vďaka Božiemu Duchu prišlo až k nám a celé stáročia formovalo srdcia našich predkov, aby ich naučilo úcte k Bohu a úcte k človeku. Aj vďaka tomu mohla Európa rásť. Preto nám je dnes potrebné spolu so žalmistom spievať: „Jasaj na chválu Pánovi, celá zem, s radosťou slúžte Pánovi… Vedzte, že náš Pán je Boh…“ „Vedzte, že náš Pán je Boh…“ Ako by sa však vyvíjala Európa, ak by Boží Duch nezavial na európsku pevninu apoštola Pavla a jeho spoločníkov? Ako by sa vyvíjala stredná Európa, ak by Boží Duch k nám nezavial slovanskú misiu skrze solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda? Ako by sa to všetko vyvíjalo?
A ako sa bude ďalej vyvíjať Európa, Európa, ktorá sa v mnohých prípadoch ľahostajne vzdala evanjelia? Ako sa bude ďalej vyvíjať Európa, ktorá bez evanjelia, ako sa zdá, zostarla, zostarla duchovne, zostarla morálne, nerodia sa nám deti, a tak zostarla aj ľudsky? Zdá sa, že vojna na Ukrajine, tá strašná vojna, je súčasťou plánu tajomnej Božej prozreteľnosti. Máme strach, už sa necítime ako sebestační a na nikom a ničom nezávislí nadľudia. Tá strašná vojna nás opäť trochu prebudila k životu a vedie nás k podstate života, k tomu, čo nás učí evanjelium: nie individualizmus, ale rodina a spoločenstvo, synodalita – spoločné kráčanie; nie nenávisť, ale vzájomná úcta; nie „nekonečné“ problémy gejov a lesieb, ale problémy najzraniteľnejších; nie modly, ale modlitba; nie technológie, ale ľudské srdce….
S koľkými problémami sa dotýkali apoštoli, ale Boží Duch vanul a vanie kam chce, kedy chce a ako chce. Aké ľahké bolo voči apoštolom poštvať popredných mešťanov a nábožné ženy, čo sa s veľkou ľahkosťou deje aj dnes. A predsa sú potrební noví odvážni apoštoli, zapálení kňazi, dobrí pastieri, ktorí inšpirovaní Dobrým Pastierom s vedomím, že náš Pán je Boh, zachránia pre Európu evanjelium, aby Európa „nezdivočela.“ To evanjelium tak bude aj po ďalšie stáročia formovať mysle a srdcia našich otcov a mám, srdcia našich mamičiek, ktoré svojim deťom už od chvíle prvého záchvevu pod ich srdcom budú svojim deťom spievať: Vedzte, že náš Pán je Boh…
Text a foto: Jozef Žvanda