4. marca 1966 pre londýnsky Evening Standard poznamenal legendárny spevák a hudobník, zakladateľ slávnej skupiny The Beatles, John Lennon, že náboženstvo sa stáva nedôležitým faktorom v živote mladých ľudí a že The Beatles je dnes slávnejší ako Ježiš Kristus. Článok nevyvolal žiadne reakcie, až kým o päť mesiacov na to nevyšiel časopis Teen na obálke so slovami vytrhnutými z kontextu: „Neviem, čo sa pominie skôr – rokenrol alebo kresťanstvo…“. Spojenými štátmi sa prevalila búrka protestov, organizovali sa protesty, pri ktorých pálili platne a suveníry skupiny. Rozhlasové stanice nevysielali piesne The Beatles a boli rušené ich živé vystúpenia. 11. augusta 1966 The Beatles zorganizovali tlačovú konferenciu v Chickagu, počas ktorej sa Lennon za svoje výroky ospravedlnil. V tomto týždni, v utorok 8. decembra, na Sviatok Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, uplynulo štyridsať rokov od tragickej smrti Johna Lennona. A tak si kladiem otázku: „Bol John Lennon skutočným prorokom a jeho slová: ,Neviem, čo sa pominie skôr –rokenrol alebo kresťanstvo…´“, sa naplnia?
Podobnú otázku položil aj taliansky publicita Vittorio Messori pápežovi, sv. Jánovi Pavlovi II. v knihe Prekročiť prah nádeje, ktorá vyšla aj u nás na Slovensku vo Vydavateľstve Dobrá kniha v roku 1995. Vittorio Messori argumentoval tým, že po roku 2000 bude na svete viacej moslimov ako kresťanov, čo je možno znamením, že kresťanstvo je na ústupe. Vtedajší pápež, sv. Ján Pavol II. odpovedal, že na danú problematiku sa nemožno pozerať čisto štatisticky. No na prekvapenie Messoriho sv. Ján Pavol II. vo svojej odpovedi išiel ešte ďalej, keď uviedol, že sám Ježiš si kládol otázku: „Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“ (Lk 18, 8). Sám Ježiš akoby mal pochybnosti o svojej ceste. No nakoniec na inom mieste Ježiš dodáva: „Ale neboj sa maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo“ (Lk 12, 32). Je John Lennon v tejto súvislosti skutočným, či falošným prorokom?
V istej miere možno mal Lennon pravdu. Kresťanstvo možno pominie v takej podobe, ako ho poznáme. Možno pominie v mohutných davoch z Levočskej hory. Možno pominie v podobe nás dôstojných, veľadôstojných či vysoko dôstojných pánov, možno pominie v podobe Monsignorov, Excelencií a Eminencií a ak zostanú, tak iba svedkovia s titulom robotníka v žatve: Otec, Duchovný otec. Už možno nie pán, pán farár, pán kaplán, pán biskup, ale otec, Duchovný otec, svedok Svetla. John Lennon bol prorokom v tom, že časom sa možno z mnohých našich kostolov a chrámov vytratia ľudia, a tak ako je to napr. v Holandsku či v susednom Česku, sa z mnohých kostolov a chrámov stanú múzea, hotely či reštaurácie. Tak mi to totiž napísal aj jeden študent vo svojej úvahe: „Ja kostol nepotrebujem, ja do kostola nechodím, lebo nikoho nepotrebujem.“ Dnešná doba generuje ľudí, ktorí nikoho nepotrebujú, teda ani kostol. Dnes nepotrebujú ľudí a ani kostol. Ale, čo zajtra? Možno, možno bol John Lennon skutočným prorokom, možno… Možno však súčasná pandémia, ktorá nás prerastá, možno, že táto pandémia spôsobí, že John Lennon sa mýlil, že určite v mnohých životných oblastiach, ak napr. išlo o mier vo svete a ukončenie všetkých vojen, bol hlasnou trúbou, ale možno v otázke kresťanstva a rokenrolu sa mýlil. A aj keď máme radi zábavu a rokenrol, a dnešný svet je aj tak postavený, na chlebe a hrách, aj súčasná pandémia ukázala hlinené nohy rokenrolu a všetkých zábav, a naopak ako svetlo v tmavej tme povstala pevnosť kresťanstva, jej pevná skala, istota. „Kde se valčí, múzy mlčí“, spieval svojho času Karel Kryl. A keby aj nie pandémia, a keby aj nie pandémia spochybnila Lennonové slová, je tu niekto iný, kto nielen jeho slová spochybňuje a dokonca vyvracia. Je to sám živý Boh.
V dnešnú Tretiu adventnú nedeľu nám v evanjeliu vystupuje prorok, sv. Ján Krstiteľ. On nepovstáva na základe vlastných schopností a vlastnej vôle, ale to Boh ho povoláva. Boh povoláva Jána Krstiteľa, aby vydal svedectvo o svetle. Takto dnes čítame: „Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili“ (Jn 1, 6). V prvom čítaní je to zase prorok Izaiáš, ktorý vo svojom proroctve o Mesiášovi potvrdzuje slovo Boha, ktorý je v dejinách ľudstva primárnym, ktorý povoláva Mesiáša a svojich služobníkov v každom čase, kedy chce, kde chce a ako chce slovami: „Duch Pána, Boha, je nado mnou, pretože ma Pán pomazal: poslal ma hlásať radostnú zvesť chudobným, uzdraviť skrúšených srdcom, oznámiť zajatým slobodu, väzneným prepustenie, ohlásiť rok milosti Pána“ (Iz 61, 1-2). A napokon apoštol Pavol z dnešného druhého čítania poukazuje na moc Boha, na jeho prvé a posledné slovo v tomto ľudskom svete: „Sám Boh pokoja nech vás celých posvätí, aby sa zachoval váš duch neporušený a duša i telo bez úhony, keď príde náš Pán Ježiš Kristus. Verný je ten, ktorý vás volá, a on to aj urobí“ (1 Sol 5, 23-24).
„Sám Boh pokoja nech vás celých posvätí…“ „Sám Boh pokoja nech vás celých posvätí…“ „Sám Boh pokoja nech vás celých posvätí…“ „Verný je ten, ktorý vás volá, a on to aj urobí!“ „Verný je ten, ktorý vás volá, a on to aj urobí!“ „Verný je ten, ktorý vás volá, a on to aj urobí!“
„Neviem, čo sa pominie skôr – rokenrol alebo kresťanstvo…“, položil si pred rokmi otázku slávny John Lennon, ktorého mnohé pesničky sú nadčasové. V mnohých veciach a oblastiach života bol John Lennon hlasnou trúbou. Pred štyridsiatimi rokmi ho v New Yorku zastrelil šialenec. Možno sa zdá, že u nás v Európe sa napĺňa Ježišova pochybnosť: „Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“ No Ježiš vzápätí dodáva: „Ale neboj sa maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo!“ A v týchto slovách sa otázka Johna Lennona stáva už bezpredmetnou. „Ale neboj sa maličké stádo…!“
Príď, Pane Ježišu! Amen
Text: Jozef Žvanda
Foto: Internet