Sv. Cyril a Metod, slovanskí vierozvestovia, 5. júl 2020. Nezabúdať na svoju vlastnú históriu!
Pri vstupe do jednej z budov bývalého koncentračného tábora v poľskom meste Osvienčim sa nachádzajú slová Eliho Wiesela, nositeľa Nobelovej ceny, ktorý prežil koncentračný tábor v Buchenwalde. Nápis znie takto: „Národu, ktorý zabúda na svoju vlastnú históriu, sa môže jeho minulosť ľahko vrátiť.“
Aj náš národ pod Tatrami má svoju vlastnú históriu, neraz aj veľmi smutnú a trpkú. Náš národ má aj svoju vlastnú kultúru, budovanú na kresťanských koreňoch. Aby kultúra bola skutočnou kultúrou, ktorá dvíha človeka a zošľachťuje jeho srdce a vedie ho ku skutočným hodnotám, k úcte a k láske k Bohu a k človeku, takáto kultúra musí vychádzať z kultu. Veď slovo KULT je koreňom slova kultúra. Ozajstná kultúra má vychádzať z kresťanského kultu, z kresťanskej viery, lebo iba kresťanská viera naplno reprezentuje to, čo je ukryté v hĺbke ľudskej prirodzenosti. Preto si musíme uvedomiť, aké je dôležité poznať históriu a kultúru vlastného národa, svoje korene, aby sme vedeli, kto vlastne sme a kam kráčame.
Naše korene vychádzajú z kresťanskej viery, ktorú našim predkom hlásali slovanskí vierozvestovia, solúnski bratia, sv. Cyril a Metod. Evanjelium bolo našim predkom už predtým hlásané aj z úst nemeckých kňazov a biskupov, ale tým naši predkovia nerozumeli, preto boli ako nemí a dodnes ich voláme: Nemci. Sv. Cyril a Metód prišli na územie Slovanov na pozvanie kniežaťa Rastislava, ktorý sa obrátil na byzantského cisára Michala III. Rastislav prosil, aby mu byzantský cisár poslal biskupa a učiteľa, ktorý by slovenskému ľudu hlásal evanjelium v jeho vlastnom slovenskom jazyku. Cisár prosbe vyhovel a poslal mu misiu učiteľov viery a práva na čele s bratmi Konštantínom – Cyrilom a Metodom. Konštantín, zvaný Filozof, bol jedným z najučenejších mužov z cisárskeho dvora. Pochádzal zo Solúna, ktorého okolie už bolo zaplavené slovanským obyvateľstvom. Pravdepodobne preto ako vynikajúci filológ poznal aj tamojší slovanský dialekt. Aj jeho brat, mních Metod, ktorý v mladosti pôsobil desať rokov ako cisársky administratívny úradník medzi Slovanmi, mohol poznať ich hovorovú reč, ktorá však nemala nijakú spisovnú formu, ba Slovania nemali vôbec svoje písmo. Preto Konštantín už v Carihrade zostavil osobitnú abecedu pre Slovanov a začal prekladať najpotrebnejšie náboženské texty do jazyka Rastislavových Slovákov. Sv. Konštantín a Metod prišli na naše územie v roku 863 po Kr., začali hneď pôsobiť medzi našimi predkami a po vzoru konštantínopolskej akadémie založili prvú školu na Slovensku. Do vtedajšej slovenčiny preložili liturgické knihy z gréčtiny i latinčiny, vybrané časti Svätého Písma a hlavné texty cirkevného i rímskeho práva. Pápež Hadrián II. v roku 867 po Kr. prijal slovanských vierozvestov s „celým Rímom“, lebo sv. Cyril a Metód do Ríma prinášali pozostatky štvrtého rímskeho pápeža, sv. Klementa, ktorý zahynul mučeníckou smrťou vo vyhnanstve pri Kaspickom mori, kde istý čas solúnski bratia pôsobili a kde aj našli pozostatky štvrtého pápeža. Pápež Hadrián II. v Bazilike Sancta Mária Maggiore schválil slovanskú liturgiu a liturgické knihy napísané v jazyku Slovanov. Takto mohli naši predkovia počúvať Božie slovo vo vlastnom jazyku, čím predbehli dobu o tisíc rokov. V Ríme boli zároveň vysvätení za kňazov slovenskí vzdelanci, sv. Gorazd, Kliment, Naum, Angelár a Sáva. Sv. Konštantín – Cyril a Metod tak hľadeli už ďalej do budúcnosti.
„Národu, ktorý zabúda na svoju vlastnú históriu sa môže jeho minulosť ľahko vrátiť.“ Znova opakujeme tieto slová a zdôrazňujeme, aké dôležité je, aby sme poznali svoju vlastnú históriu, a to zvlášť v dnešnej dobe, kde sa skutočné hodnoty relativizujú a spochybňujú. Ohrozená je naša rodina, ohrozené sú naše deti. Je tu obrovské úsilie vnášať do výchovy a vzdelávania žiakov a študentov zdeformovaný pohľad na človeka, nové ideológie, ako je napr. Ideológia o rodovej rovnosti. Naša kultúra je v masmédiách, ale aj v kine a v divadle preplnená násilím, povrchnými vzťahmi a sexualitou odtrhnutou od svojej vlastnej podstaty. Sv. Konštantín a Metod nás učia, aké dôležité je vzdelanie pretaviť v múdrosť, aké je dôležité počutému slovu aj porozumieť, aké je dôležité správne chápať aj Božie slovo, ktoré má byť svetlom pre naše chodníky, Božie slovo, ktoré má formovať našu kultúru a náš život.
Jozef Žvanda
Foto: Internet