Dušičkové obdobie. Naše kroky v týchto dňoch smerujú k hrobom našich blízkych a rovnako aj naša modlitba a naše spomienky. A možno aj slzy preliate nad hrobom či v kútiku svojej izbičky. Slzy očisťujú naše oči. Dušičky sú časom návratu k našim koreňom. Potrebujeme to možno ešte viac, ako zosnulí našu modlitbu. Duše v očististci, aj keď ešte nezažívajú plné spoločenstvo s Bohom, predsa sú už ďalej, ako sme my. Zakrátko budú hľadieť Bohu z tváre do tváre a On im z očí zotrie slzy. No my sme ešte na ceste, na hrboľatej ceste životom. My tieto dni potrebujeme možno ešte viac ako verní zosnulí.
Potrebujeme tieto dni, aby sme sa vrátili späť ku svojim koreňom, aby sme si uvedomili, kto sme. Je dobré v tieto dni opäť sa vrátiť ku kľúčovým chvíľam nášho života, ktoré sme s našimi blízkymi zosnulými kedysi prežili. Je veľmi dôležité opäť sa vrátiť k slovám, ktoré nám zanechali naši rodičia, keď sa s nami lúčili, keď sme odchádzali z domu do života.
Nuž návrat ku koreňom. Presne o tom je aj dnešné Božie slovo. V prvom čítaní z knihy Deuteronómium, čo je Piata Mojžišova kniha, sme dnes počuli: „Počúvaj, Izrael: Pán, náš Boh, je jediný Pán! Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou. A tieto slová, ktoré ti ja dnes hovorím, budú v tvojom srdci“ (Dt 6, 4-6). „Počúvaj, Izrael… Šéma Izrael.“ Tieto slová sa zrodili vo chvíli, keď Izraeliti konečne po štyridsaťročnom putovaní dorazili k hraniciam zasnúbenej zeme. Mojžiš už bol starý a Boh ho vyzval, aby nanovo zopakoval národu Božie prikázania. Skôr než tak Mojžiš urobil, pripomenul ľudu všetko, čo doteraz Boh urobil pre národ, počnúc vyslobodením z Egypta a zázračným prechodom cez Červené more.
„Počúvaj, Izrael: Pán, náš Boh, je jediný Pán!“ Boh, je jediným Bohom Izraela, Boh, ktorý si vyvolil maličký Izraelský národ spomedzi iných, oveľa väčších a významnejších národov, je živým Bohom, je YHWH – Jahve, živý Boh, ten ktorý JE, je všemohúcim Bohom, je verným Bohom, je Dobrým pastierom, je Vinohradníkom, ktorý vybudoval Izrael ako vinohradník vinicu, je Svadobným otcom, ktorý chystá pre Izrael večnú svadobnú hostinu, je Ženíchom a Izrael jeho nevestou. Nuž Boh Izraela je jeho najvyšším Dobrom, preto sa židia majú k tomuto Bohu navždy privinúť a primknúť. On má byť Pánom a kráľom ich sŕdc, on má byť ich jediným kráľom. „Počúvaj, Izrael, …!“ Tieto slová mali od tejto chvíle odovzdávať otcovia svojim synom, počas všetkých pokolení. YHWH – Jahve – ADONAJ – PÁN, bol ich identitou. A oni sú vyvoleným Božím ľudom. Toto je ich identita.
Až potom, keď si toto všetko uvedomili, kým sú a kto je ich Boh, až potom pristúpil druhý krok, prirodzený krok, milovať svojho Boha, tak ako Boh miloval ich, napodobňovať Božiu lásku a dobrotu. Milovať Pána Boha z celého srdca, mysle, duše, sily a svojho blížneho…
A kto sme my? Sme milované Božie deti. V krste aj nám zaznelo: „Ty si môj milovaný syn!“ Počas nášho krstu nám zaznelo, že sme milované Božie deti a náš Boh je láska, je milosrdný Otec, je Otec márnotratný na lásku. Sme milovaní, Boh si nás ešte pred vekmi vyvolil, povolal a požehnal. Sme údmi Kristovho mystického tela, sme bratia a sestry, sme kresťania. Naša viera je o láske a o hodnotách, milujeme, lebo Boh miloval nás ešte prv. Pretože nás Boh nekonečne miluje, že vydal za nás svojho jediného syna, aj my milujeme. Milujeme nášho Boha úplne, celým srdcom, celou dušou, celou mysľou a celou silou a milujeme aj svojich bratov a sestry až do krajnosti. Preto život kresťana má charakterizovať ovocie Ducha: „Láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (Gal 5, 22-23). Toto všetko sa vo svojej biede usilujeme robiť, aby o nás mohli povedať tak ako kedysi ako o prvých kresťanoch: „Pozrite, ako sa milujú!“
„Počúvaj, Izrael: Pán, náš Boh, je jediný Pán!“ Nikdy nesmieme zabudnúť na tieto slová, nikdy nesmieme zabudnúť, kto sme, nikdy nezabudnúť, kto sme! Sme Božie milované deti, sme však aj hriešne deti, ktoré nebeský Otec napriek všetkému miluje nekonečnou láskou. Sme kresťania, lebo sme údmi Kristovho mystického tela, sme hrdí, no pokorní kresťania, sme hrdí a pokorní občania slobodnej slovenskej zeme. Sme milované Božie deti. Toto je naša identita.
NIKDY NEZABUDNI, ŽE SI BOŽIM MILOVANÝM SYNOM, DCÉROU!
Jozef Žvanda