Achab povedal Eliášovi: „Našiel si ma, nepriateľ“ (1 Kr 21, 17-29)?
Izraelský kráľ Achab nazýva Eliáša nepriateľom, lebo Eliáš kráľovi nastavuje zrkadlo. Veľakrát, keď niekomu nastavíme zrkadlo pravdy, stávame sa pre neho nepriateľom. Pravda totiž bolí, je nepríjemná ako peroxid vodíka na otvorenú ranu. Ale tak ako peroxid ranu dezinfikuje, aby sa mohla rana čím skôr zahojiť, tak je to aj s pravdou. Pravda je v prvej fáze nepríjemná, no očisťuje, aby mohla dotyčného uzdraviť. Naopak neprijatie pravdy ponára človeka do ešte väčšieho klamstva, v ktorom sa viac a viac zamotáva, až ho úplne pohltí. Pravda má v sebe obrovskú silu a raz, skôr či neskôr všetko vyjaví. Tí, ktorí ju zatĺkali nakoniec vyznejú ako trápni klamári a svet im bude už len sotva veriť. Je pravda, že pravdu možno aj zahmlievať a to pomerne dlhý čas, a tak sa klamári môžu navonok zdať ako seriózni a slušní ľudia. No pravda je nemilosrdná a raz, skôr či neskôr sa naplno odhalí.
Aj preto ten, ktorý nám nastavuje zrkadlo, ktorý nám s láskou hovorí pravdu nemôže byť našim nepriateľom. Naopak, on nás skutočne miluje, ide mu o naše dobro, a tak nám tlmočí pravdu vo vedomí, že nebude pochopený, že sa stane nepriateľom. No takýto človek je naopak dobrým, skutočným dobrým priateľom.
Mocní ľudia tohto sveta nie vždy majú radi pravdu, aj preto sa často stáva, že prorokov, ktorí im nastavujú zrkadlo, pripravujú o život. Dnešní mocní tohto sveta to vďaka moderným technológiám robia ešte sofistikovanejšie. Možno vám nesiahnu na život, no zruinujú vás cez masmédia, keď z vás napr. veľmi ľahko urobia pedofila. Aj keď neskôr súd vyhráte, kto vám uverí? Ak zničia vaše meno, kto vám uverí?
Je ešte aj iný kráľ v histórii Izraela, ktorý keď mu nastavili zrkadlo, s hlbokou pokorou odhalenú pravdu prijal, hlboko sa kajal a Boh mu odpustil. Kráľ Dávid v prorokovi Nátanovi, ktorý mu odhalil trpkú pravdu spoznal nie nepriateľa, ale priateľa. Nátan pomohol mocnému kráľovi stať sa ešte mocnejším. Keď zistil, aký je slabý, zároveň spoznal, aký je v Bohu silný. Nátan sa tak kráľovi Dávidovi stal priateľom, nie tým že ho chválil, aj keď aj to je potrebné, ale tým, že mu neváhal povedať pravdu. Ktosi povedal: „Chráň sa priateľa, ktorý ťa chváli!“ Je priateľom ten, ktorý nás iba chváli? Je nepriateľom ten, ktorý nás kritizuje?
Kiež by nám láskavý Boh posielal do cesty skutočných priateľov, ktorí nás naozaj milujú a ktorí sa nám neboja povedať do oči pravdu, pravdu s láskou.
Jozef Žvanda
Foto: Internet